Gustáv Murín

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 preniklo do slovenského podsvetia pozoruhodné množstvo mafiánskych bratov: Adamčovci, Boržovci, Černákovci, Danišovci, Deákovci, Diničovci, Imriškovci, Jakšíkovci, Holáňovci, Holubovci, Chromiakovci, Mellovci, Minárovci, Okoličányovci, Pápayovci, Raiszovci, Salingerovci, Štefaňákovci, Šuhajdovci, Takáčovci a aj Mellovci. Ale len príbeh Mellovcov trvá do dnešných dní…

Mello v Belize

   V júli 2012 polícia v známom turistickom centre San Pedro v štáte Belize v strednej Amerike zatkla Karola Mella. Podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara ho zadržala belizská imigračná polícia, nakoľko porušil imigračné zákony tejto krajiny. Impulzom bola požiadavka Národnej jednotky Interpolu v rámci akcie Infrared o pátranie po desiatich najhľadanejších Slovákoch. Karola Mella previezli vo štvrtok 12. júla do hlavného mesta Belize Balmopanu. Tam bol údajne odovzdaný do rúk Interpolu. Ale čoskoro sa ukázalo, že to bolo ešte inak.

Po prvých správach o zatknutí médiá na Slovensku najviac zamestnávalo, ako Mella dopravia do domoviny, čo donútilo ministra vnútra Roberta Kaliňáka k vyhláseniu (SITA): „Použitie vládneho špeciálu je posledná možnosť ako dopraviť zadržaného Karola M. zo stredoamerického Belize na Slovensko. Preveríme všetky možnosti a chceme nájsť najlacnejšiu a najrýchlejšiu.“

Slovenské porekadlo ale vraví „Nepredávaj kožu z medveďa, kým si ho neulovil“. A Mello nemienil predať svoju kožu lacno, vlastne vôbec. Od toho sú paragrafy, aby sa krútili, ako sa to komu hodí. A Mello mal dosť financií na to, aby sa začali krútiť v jeho prospech (sita): „Prípad okolo slovenského občana Karola Mella, zadržiavaného v Belize, sa naďalej komplikuje a vyriešenie kauzy bude trvať dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Podľa jeho právneho zástupcu Godfreyho Smitha musia belizské orgány dokázať, že Slovák predstavuje pre miestnych obyvateľov ´bezpečnostnú hrozbu´… pojednávanie súdu, ktorý mal rozhodnúť o jeho vydaní do vlasti, preto odročili až na 10. augusta. Karol Mello medzitým stále zostáva vo väzbe.“

Mafiánske Bratstvá, obálka

Mellov miestny advokát vyhlásil (sita): „Predmetom pojednávania je jednoducho rozhodnúť o tom, či je môj klient Karol Mello – slovenský občan s trvalým pobytom v Belize – zadržiavaný legálne alebo ilegálne.“

Belize nemá so Slovenskou republikou podpísanú dohodu o vzájomnom vydávaní podozrivých zločincov a miestne orgány preto musia dokázať, že Karol M. je pre Belizanov nebezpečný.

„My si myslíme, že nie je,“ vyhlásil podľa agentúry SITA prominentný advokát, ktorý v minulosti pôsobil aj ako belizský minister zahraničných vecí. „Nie je prípustné, aby minister niekoho deportoval z dôvodov verejnej bezpečnosti, keď skutočnou príčinou je vrátenie do krajiny pôvodu ako forma ‚pokútneho‘ vydania. Zákon to neumožňuje. O tomto musí rozhodnúť súd.“

Ale reportér Ivan Mego z týždenníka Plus 7 dní si všimol, že súbežne z Belize vydali maďarskú podvodníčku, hoci Maďarsko tiež nemá dohodu s Belize a jej prípad tam ani neskúmal súd: „Marcsika Dobrai Sándorné prišla do Belize v máji 2016. Majiteľka cestovnej kancelárie pripravila v Maďarsku, stovku ľudí o milióny eur. V Belize ju zadržali siedmeho decembra a trinásteho už bola na letisku v Budapešti, kde si ju prevzali maďarskí policajti.

Natíska sa otázka, ako je to možné, ak prípad Marcsiky Dobrai Sándorné dokázal, že v Belize s vydávaním zločincov na základe zatykača z Interpolu problém nemajú. Prečo teda Karola Mella na Slovensko nevydali? Je bohatší ako Marcsika s jej 63 miliónmi eur? Alebo má Maďarsko s Belize lepšie diplomatické vzťahy? Či sú dôvody nevydania v tom, že zatykače, ktoré prostredníctvom Interpolu na Mella vydali naše orgány činné v trestnom konaní, sú nezákonné?“

A stal sa „zázrak“, ale len maličký. Mello, ktorý roky odmietal hovoriť s novinármi, odrazu ochotne odpovedal v telefonickom rozhovore pre Plus 1 deň. Samozrejme, len preto, aby opísal svoju nevinu. A pridal pikošku, hodnú bulváru – v zaisťovacej väzbe ho vraj navštívil, v sprievode belizského muža a ženy, iný muž, ktorý sa odmietol identifikovať. Hovoril však po slovensky a mal mu povedať, že urobí všetko preto, aby ho dostal na Slovensko. Mello z toho rozhovoru vydedukoval, že to bude aj za cenu úplatkov?!! Hrôza, len pomyslieť. No, a teraz znovu a logicky: ak by na Belize prišiel niekto za políciu alebo slovenský štát a chystal sa podplatiť miestne úrady, načo by to pri zdravom rozume mal ísť oznamovať akurát pánovi Mellovi? To nedáva logiku ani v pomocnej škole. Ale pre pána Mella to bol možno dobrý ťah, ako odviesť pozornosť od toho, že on podplácal miestne úrady, aby získal trvalý pobyt a v takejto chvíli aj, aby oň neprišiel? Nikto ho pri tom neprichytil, nič o tom nevieme. A v rovnakej rovine končí aj rozprávka o tajomnom návštevníkovi Karola Mella v cele…

Utečenec v raji

   …Nezávislý novinár Tomáš Forró sa prišiel koncom mája 2015 na Belize osobne presvedčiť, čo si o tom myslia miestni obyvatelia (denník N): „… ostrovania ho poznajú veľmi dobre. Lebo Karol Mello nie je žiaden utečenec, ukrývajúci sa v tieni pred spravodlivosťou. Je to žoviálny, priateľský, vážený občan štátu Belize. Tu na ostrove patrí medzi najznámejších ľudí. Pozná a stretáva sa najmä so smotánkou. Pýtam sa ľudí, či naozaj nevedia, pred čím sem Mello utiekol. Vedia. Je im to však jedno. Dokonca sa zdá, že Mellovo pozadie je ešte viac sexi. Veď uznajte, zdraviť sa každé ráno v potravinách s človekom, ktorého hľadá Interpol, to nie je hocijaká pocta. Po pokuse Slovenska o extradíciu a jeho krátkom zatknutí v roku 2012 miestne noviny dokonca uverejnili list od Mellovej rodiny, v ktorom prosí občanov o pomoc a spravodlivosť, akej sa mu nedostalo v jeho skorumpovanej vlasti.“

To vyhlásenie bolo teda určené viac pre belizské úrady, než pre slovenskú verejnosť. Podľa denníka Nový Čas Mello sa za rok stihol v Belize dobre zorientovať a začal tam podnikať. Vybavoval si kúpu plážovej reštaurácie Playa Chel. Za bar na pláži mal zaplatiť cez miestnu realitku takmer 250 tisíc dolárov. Vraj tam prebehla aj akcia s miestnymi misskami. Na karibskom ostrove sa vôbec neskrýval, viedol tu bezstarostný život, akoby rátal, že sa tam usadí navždy. Väčšinu času sa zdržiaval v luxusnom komplexe Reef Village (iné zdroje uvádzajú rezort Cloisters). Tu mal žiť spolu s Marošovou a ich dvoma malými deťmi. Bol pravidelným hosťom nočného Lions Clubu v San Pedro, kde bol vždy priateľský a zabával sa s kamarátmi, ktorých si na ostrove našiel. Luxusný život si vraj užíval vďaka tomu, že mal dostatok peňazí, ktoré mu niekto posielal. Mellovi vraj svojho času chodilo mesačne do Karibiku vyše 65-tisíc eur (denník N): „Na ostrove sú klasické autá pre znečistenie zakázané, jazdí sa na golfových štvorkolkách. Tá Mellova má náhon 4×4 a patrí k tomu najluxusnejšiemu na trhu. Mello sa dušuje, že za svojho kríženca vojenského džípu a marťanskej sondy Curiosity zaplatil ledva 10-tisíc amerických dolárov. Na nerozoznanie podobný typ však na ostrove predávajú za 25-tisíc.“ Jeho dlh 4420,70 eur Všeobecnej zdravotnej poisťovni však na internete svietil ešte v januári 2015…

A nezabúdajme, že Belize je tretie miesto na svete v počte vrážd na stotisíc obyvateľov. Objasnenosť asi 10 percent. Lúpeže, prepadnutia, extrémna korupcia. Útočisko zločincov, defraudantov, schránkové firmy z celej planéty. Akoby sa tu mafián Mello nemohol cítiť ako doma?

Karta sa obracia

   Dňa 24. augusta 2012 belizské úrady zrušili vtedy najhľadanejšiemu Slovákovi Karolovi Mellovi povolenie na trvalý pobyt. Podľa miestneho spravodajského serveru reporter.bz o  zrušení príslušného povolenia podľa portálu rozhodlo belizské ministerstvo pre imigráciu preto, že Mello získal trvalý pobyt v krajine na základe falošných údajov. Toto rozhodnutie malo racionálny základ (denník N): „Úrady vydali Mellovi belizský pas v tichosti a podozrivo rýchlo. Nepríjemnosti postihli len belizského ministra pre imigráciu, ktorého o niekoľko mesiacov neskôr zatkli za ilegálne vydávanie pasov cudzincom.“

Podľa Mellovho právneho zástupcu Godfreyho Smitha chce aj napriek tomu zostať v Belize, pričom je pripravený akceptovať prípadné dôsledky. Od rozhodnutia súdov ostáva v krajine ako turista. Belize síce nemá so Slovenskom dohodu o vydávaní podozrivých osôb na trestné stíhanie, môže však Karola Mella vyhlásiť za personu non grata formou vykonávacieho dekrétu, proti ktorému nie je možné podniknúť ďalšie právne kroky.

Ibaže aj na Belize platí: „Človek mieni, Pánboh mení“. V tomto prípade rozhodnutie úradov zmenil miestny súd (TASR): „Súd v belizskej metropole Belmopan najhľadanejšieho Slováka oslobodil od dvoch žalôb z porušenia imigračných zákonov: z krivej výpovede a z falšovania pasu. Obhajoba docielila jeho oslobodenie s tým, že žaloby boli vecne slabé a v jednom prípade už vypršala šesťmesačná lehota.“

Medzičasom Mella už aj prepustili na kauciu vo výške 10-tisíc amerických dolárov (viac ako 8-tisíc eur). Sudca sa stotožnil s názorom jeho obhajoby, že Karol Mello je zadržiavaný ilegálne. Takže zaistený bol len 38 dní a zjavne zbytočne. Víťazoslávne to oznámil jeho ďalší (či nový?) právny zástupca Andrew Marschalleck. Do tretice to mal byť aj prominentný britský právnik Edward Hamilton Fitzgerald. Ani jeden z nich, vrátane Smitha, nie sú lacní. Na súd neprišiel nikto z imigračného úradu, ani štátny zástupca, a hlavne nikto zo Slovenska, čo by sa staral o legálnu právnu podporu žiadosti o Mellove vydanie. Napríklad dôkazom, že Mello síce použil pri príchode na Belize slovenský pas, ale ten bol už niekoľko mesiacov neplatný. To odrazu súdu nemal kto povedať…

Vtedajší minister vnútra Kaliňák to ešte nevzdával (SITA, TASR): „Ak hovoríme o kaucii, tak to je len procesná záležitosť, ktorá na samotné konanie vplyv nemá, ale môže to celú vec dramaticky skomplikovať. Bezpochyby, v takomto prípade existuje aj riziko, že by mohol ujsť. Samozrejme, budeme hľadať ďalšie riešenia. Pre nás je dôležité, aby sme ho odovzdali do rúk slovenskej justície.“

Ministrovi Kaliňákovi buď nedochádzalo, alebo nechcel priznať, že sa slovenské orgány o vydanie Mella akosi podozrivo málo snažili. Okrem formálnej žiadosti o jeho vydanie nenastal diplomatický tlak (napríklad cez Veľkú Britániu, ktorá toto územie pôvodne spravovala) a do Belize sa nedostavil nikto, kto by miestne úrady vo vydaní podporil potrebnými argumentmi a bol schopný vystúpiť aj na miestnom súde. Veď to boli údajne Kaliňákovi muži, čo Mella kryli celé desaťročia. O Mella na Slovensku naozaj nestáli…

Mello sa z prvotného šoku otriasol a prešiel do právneho protiútoku. Podal žalobu na vládu Belize za zrušenie jeho trvalého pobytu. A premyslene poslal namiesto seba na súd herečku-manželku, ktorá ódy na jeho nevinu zahrala bez problémov. Prinajhoršom mohla na mieste aj kojiť, aby osamelý sudca videl, ako chudák Mello a jeho rodina trpí. Veď nešlo o prvú súdnu frašku, ktorej hlavným aktérom bol Karol Mello!

A na rozhodujúce pojednávanie v polovici septembra 2012 sa už Mello s manželkou neunúvali vôbec. Trvalo pár minút a súd vrátil Mellovi trvalý pobyt na Belize! Tak skončilo ďalšie čudné divadielko, v ktorom slovenská polícia v rukách Kaliňákových mužov najhľadanejšieho zločinca Slovenska chcela-nechcela…

K tomuto fiasku sa pre istotu žiadni oficiáli na Slovensku veľmi nemali chuť vyjadrovať. Skôr boli radi, keď kauza vydania Mella slovenskej spravodlivosti vyšumela dostratena…

Unikát medzi utečencami

   Mello je šampiónom medzi slovenskými mafiánskymi utečencami. Z tých, ktorých poznal, sa Milošovi Kaštanovi podarilo unikať pätnásť mesiacov, Černákovi len päť, Borženskému už len štyri mesiace. Všetkých troch chytili v Čechách. Tam skončil v rukách polície aj Milan Reichel, ibaže ten stihol prejsť Talianskom a Poľskom, aby sa fakticky nechal chytiť po piatich rokoch vlastným omylom. Rekordérom bol Roháč s desiatimi rokmi na úteku a dolapením opäť v Čechách…

A teraz tu máme Karola Mella, ktorý Roháčov rekord prekonáva dokonca aj so záťažou rozrastajúcej sa rodiny! A treba pripomenúť, že Mello nie je žiadny vzdelanec, ale násilnícky primitív s hrubým slovníkom, ktorý sa v prvom rade musel naučiť jazyk, ako je angličtina, čo iní jemu podobní na úteku nezvládli…

To nie je prípad Mella a jeho ženy. Novinárovi, čo ich navštívil, pripadlo, že je to ona, kto riadi ich život. Na módnej prehliadke je Zuzana nepochybne hviezdou programu (denník N):  „V plážovej krčme, zbitej z krivých dosiek, usmerňuje násťročné miešanky, ktorým práve rastú prsia a sen o kariére modeliek; roztlieskava dav, vyberá dídžejovi hudbu a hanblivým tučným turistkám predvádza tanečné kroky. Len tak mimochodom mi oznámi: ´Karol sa s vami rozprávať nebude´. ´Ďakujem, ale chcel by som to počuť od neho.´ Zuzana ľahostajne mykne plecom. Napokon prichádza aj Mello. Jeho známi zakotvili člny hneď pri nás a pomaly sa rozbieha sobotný rodinný piknik. Mello mi zopakuje, že mi žiaden rozhovor neposkytne, ďalej sa však rozprávame. O hodinu neskôr už celá spoločnosť popíja za výskania detí a dunenia reggae hudby…“

Dá sa povedať, že Mellovci si na Belize žijú tak, ako by doma asi ťažko mohli (denník N):  „Mellovci bývajú v jednom z luxusných turistických rezortov, v ktorom stojí mesačný nájom okolo 1 200 USD. To je v Belize veľa peňazí. Toto stredisko zároveň figuruje na turistickom portáli Trip Advisor ako podvodníci veľkého kalibru, ktorí okrádajú turistov, klamú pri uzatváraní zmlúv a dokonca kradnú peniaze z kreditných kariet hostí. Mellovci s nimi majú evidentne bezproblémové vzťahy. Lacné nie je ani školné Mellovho syna. V súkromnej škole v meste stojí okolo 350 dolárov mesačne. Odkiaľ na to berú na úteku peniaze? Mello tvrdí, že žije z legálnych firiem v Európe i vo svete. Hotely a tak. Môže to dokázať? Nemôže.“ Podľa Plus 7 dní však podporuje aj miestnu políciu?!

…Ako už vieme, tak Mellovi prichádzajú odkiaľsi na účet veľké sumy. Podľa Plus 7 dní tok peňazí prichádzal cez sieť firiem na Slovensku, ale aj prostredníctvom firiem v zahraničí. Prispievať mu mohli aj objednávatelia zbabraného útoku na Gála v Moste pri Bratislave. Podľa policajného agenta Draga môžu peniaze prichádzať aj z tajných policajných fondov. Aj Mello pred nezávislým novinárom pripúšťa (denník N): „Jeho lakonická odpoveď na záver znie, že v živote nikoho nepodrazí – ani policajtov. O chvíľu však počujem priznanie, že za svoj útek vďačí vysokopostavenému úradníkovi.“ A tak je možné, že sme sa na Mellovu beztrestnosť a život v luxuse v exotickej krajine skladali my všetci z našich daní. A možno ešte stále skladáme?

(koniec ukážok z novej knihy „Mafiánske bratstvá“)