Gustáv Murín

Raz bude tento deň v kalendároch označený čiernym rámikom, ako Deň politických obetí zločinného režimu Psychopatoviča a jeho kamarily. Druhý čierny rámček v kalendári bude pripomínať Obete plošného testovania kvôli Psychopatovičovej záľube v „akčnosti“ a mesiášskemu komplexu. Tretí rámik bude červeným označovať deň, kedy bude Psychopatovič konečne (potom, čo si Slovenská psychiatrická spoločnosť pripomenie svoje svedomie) izolovaný na psychiatrii a osoby zodpovedné za predčasnú smrť nevinného generála Lučanského budú stáť pred spravodlivým súdom.

Smrť generála Lučanského, obálka

Tak si pripomeňme, čo bude obsahovať žaloba:

Pred rokom sa generál Lučanský vrátil predčasne z rodinnej dovolenky. Bol si istý, že predvolaním na výsluch mu ničím nehrozí. Ale to ešte nevedel, že čelí komplotu, v ktorom majú už svoje roly rozdané: prokurátor Kysel, vyšetrovateľ Čurilla, sudkyňa Záleská, advokát-čakateľ na post špeciálneho prokurátora Lipšic, dočasne univerzálny kajúcnik Böhm, novinárska štváčka Tódová a do dnešného dňa stále trvajúcim vyšetrovaním ešte nepomenovaná banda katanov v prešovskej väzobnej väznici. Politickú zodpovednosť na seba zobrali sociopat Matovič, „Krvavá Mary“ Kolíková, minister arogancie Naď, policajný poskok Mikulec a nezabudnime ani na Mazáka, čo si dobrovoľne zobral na starosť urýchlene sa tej politickej zberbe zavďačiť komentárom o Lučanského väzbe v denníku N-ádor (v kolaborantsky uslintanom článku „Páni politici, väzba Milana Lučanského bola rozhodnutím nezávislého súdu“, 31. 12. 2021), ale aj „Tupelo“ Remišovú, ktorá smrť generála na sociálnych sieťach cynicky komentovala. Primotal sa aj Budaj, vďačný za to, že ho Psychopatovič vytiahol z politickej skládky odpadu. Zadanie bolo jasné: psychicky zlomiť generála Lučanského tak, ako to Čurilla s Kyselom predviedli už u univerzálneho kajúcnika Makóa, a získať čokoľvek, čo by zachránilo vládnucu „koalíciu zmeny k zlu“ tým, že sa zbaví hlavného vodcu opozície – LeboFica. Chyba plánu bola v tom, že Matovičových katanov tlačil čas, LeboFico mal byť zrejme za mrežami už pred Štedrým večerom, lebo taká potupa bolí najviac. A tu sa im ten plán vymkol z rúk.

Dva týždne života

   Len čo sa nevinný generál Lučanský dostal do rúk tejto organizovanej skupiny, ostávalo mu už len pár dní života. Iste, nechceli ho zabiť, chceli ho zlomiť. Tak ako to brutálne predviedli na bývalej námestníčke ministerky spravodlivosti Jankovskej práve zneužitím mučenia kolúznou väzbou. Lenže to by nesmel byť v akcii nasadený Čurilla, u ktorého nejde ani o prvú, ani o ojedinelú smrteľnú obeť.

Pripomeňme si, že na generála Lučanského bol už skôr spustený mediálny lynč žltou tlačou, kde sa vyznamenávala notorická vykrádačka vyšetrovacích spisov Tódová. Lenže Lučanský sa pred súdom obhájil a ohovárači museli zaplatiť až 100 tisíc eur odškodného, ktoré on, ako vzácny charakter nezaťažený na peniaze, odovzdal na charitu. Bol si teda istý, že ho nemajú z čoho obviniť.

Lenže nielen Lučanský si nevedel predstaviť, že táto banda nemá zábrany akékoľvek obvinenie aj vyfabrikovať. Nezabúdajme, že Kysel kandidoval na post špeciálneho prokurátora a bol teda zvlášť snaživý, aby sa zberbe zavďačil. A tak nečakane vytiahli „svedectvo“ dobre „spracovaného“ univerzálneho kajúcnika Böhma. To pre najneschopnejšiu sudkyňu Špecializovaného trestného súdu stačilo (veď na základe jediného takéhoto vyfabrikovaného „svedectva“ vyšetrovaním samotnej policajnej inšpekcie – ktorej „včas“ zabránil v usvedčení až troch Čurilu a spol. falošných „kajúcnikov“ až priamy neoprávnený zásah následne zberbou obetovaného policajného prezidenta Kovaříka, ktorého k tomu priamo vyzval Heger a ten zrejme nahuckaný Matovičom, čo má „svojich ľudí“, kolaborantov, všade, kde to potrebuje – spochybneného svedka, bez ďalších dôkazov, odsúdila bývalého špeciálneho prokurátora!). Zberba však nepočítala, že Böhma výčitky svedomia za následnú násilnú smrť generála doženú k samovražde! Tým celá vykonštruovaná obžaloba padla…

Nezabúdajme na čudné správanie advokátky Evy Mišíkovej, na ktorú sa generál úprimne spoliehal. Veď spolupracovali v usvedčení najväčšieho mafiánskeho vraha Černáka a musela vedieť, že je čestný a bez viny. Lenže ona ho odmietla zastupovať – a tu je to čudo, neskôr totiž pre médiá tvrdila, že kvôli veľkej vzdialenosti do väzobnej väznice v Prešove. Lenže o tom, že tam generála naschvál vyšupujú, pred výsluchom nemohla vedieť, či?

Pri výsluchu sa vyznamenal agresivitou Lipšic a tam aj došlo k prvej konfrontácii, kde si zberba zrejme uvedomila, že keby generál prehovoril verejne, nielen Lipšicovi by spadol hrebienok. Vtedy som si trúfol predpovedať, že generál už neprehovorí…

Pripomeňme si tiež, že než pod vykonštruovanými dôvodmi uvrhli generála do väzby, zbavila sa Matovičova zločinná vláda JUDr. Viery Kováčikovej, vtedy šéfujúcej Generálnej prokuratúre. A to pod fantazmagorickou zámienkou, že porušila karanténu tým, že po pozitívnom teste sa vrátila do kancelárie odovzdať agendu. Pritom oni sami karanténu porušili nielen individuálne (Matovič, Kollár, Hollý apod.), ale aj hromadne nahnaním covid-pozitívnych poslancov do parlamentu kvôli hlasovaniu na zmrzačenie Ústavy. Kováčiková bola dlhé roky krajskou prokurátorkou v Trenčíne, kde medzi iným dozorovala celý Černákov prípad, keďže dozorovaniu v Banskej Bystrici nikto súdny neveril. Mala odvahu sa postaviť mafii, ale po uvedenom nezmyselnom šikanovaní Matovičovcami spolitizovanej NAKA sama radšej odišla nielen z postu zastupujúcej generálnej prokurátorky, ale aj z prokuratúry. Kováčiková poznala za tie najťažšie roky generála Lučanského veľmi dobre a vážila si ho. Iste by sa proti absurdne uvalenej väzbe ozvala. Takto už nemal kto…

Už teda vieme, že Záleská (spriahnutá s Tódovou) naschvál poslala generála do väzobnej väznice v Prešove, hoci tá bola preplnená. Malo to sťažiť jeho obhajobu, aj kontakt s rodinou.

Túto absurditu sa v „judášskej“ nadpráci (veď celá kauza mala názov „Judáš“) snaživo snažil v žltej tlači obhájiť spolitizovaný sudca Mazák, ktorého zberba dosadila za predsedu Súdnej rady (je to ten, čo obhajoval usvedčeného pozemkového podvodníka Kisku argumentmi ako z Nástenkového tendra, ale má toho masla na hlave viac).

Od tej chvíle nabrali udalosti spád, ktorý zberba sama nepredpokladala a tak sa to dodatočne pokúšali ospravedlniť toľkými protichodnými opismi udalostí, že sa sami usvedčili. A vyprovokovali len ďalšie pochybnosti a otázky.

Napríklad na prvej tlačovke tvrdili, že generál Milan Lučanský sa zranil sám pri cvičení s činkami?! A až dodatočne vyfabrikovali absurditu, že sa potkol o papuču (prečo by chodil bosý, keď u mal?) a padol priam akrobaticky hlavou akurát na hranu postele?!

Podozrivé je, že zranenie išli riešiť do vojenskej nemocnice v Ružomberku, keď taká istá je v Košiciach? Ibaže v Ružomberku velil Matovičov človek, Lengvarský, ktorý neskôr dostal za odmenu post ministra zdravotníctva.

Pochybnosti pokračujú, keď minister arogancie a vlastizrady Naď vyhlásil, že práve tam generálovi zrak dokonca „vylepšili“?! Vzápätí sa verejne vyhrážal stíhaním každého, kto by vyniesol lekársku správu, lebo zrejme vedel, že tá také „vylepšenie“ vylučovala, naopak.

Tých rozporov v oficiálnych vyhláseniach je toľko, že Kolíková pokračuje v kamufláži smrti generála Lučanského už sama, len aby zakryla, čo už na začiatku zúfalec Mikulec tak mediálne zbabral. Ona sama neodstúpi, hoci v Denníku N-ádor, 13.8.2018, jačala, že aféra s únosom Vietnamca je dôvod na odstúpenie ministra. Ale v jej prípade, 3.1.2020, vyhlasuje, že by to bola „zbabelosť“.

Pochybnosti pokračujú, ak si uvedomíme, že zberba vždy mala k dispozícii kamarilu mediálnych štváčov a tých pohotovo nasmerovávala k zatknutiam a predvádzaniam na výsluchy všetkých ich politických obetí. A odrazu až do krutého konca pri prevozoch generála chýbajú?! Aj osvedčená Tódová akosi záhadne chýba. No, veď prevážanie ťažko zraneného, či dokonca mŕtvoly by do scenára nezapadalo, či?

Pochybnosti pokračujú, ak vieme, že po náročnej operácii eskorta ešte omámeného generála opäť spútala?!

Pochybnosti pokračujú, ak vieme, že následne došlo k incidentu, kedy bezbranný generál padol tvrdo na temeno hlavy, čo mohlo spôsobiť krvácanie do mozgu.

Pochybnosti pokračujú, ak vieme, že po akejkoľvek operácii a zvlášť hrozbe krvácania do mozgu je pacient hospitalizovaný v danej nemocnici aspoň na pár dní. Ale zberba za asistencie Lengvarského (ktorý tým pádom porušil Hippokratovu prísahu každého čestného lekára) hneď šibovala generála do väzenskej nemocnice v Trenčíne – 145 kilometrov ďaleko! Brutálne neľudský krok naberá logiku, keď si uvedomíme, že tam mala zberba istotu, že žiadny civilný zamestnanec neprezradí skutočný zdravotný stav generála.

Pochybnosti pokračujú, ak vieme, že sa zberba poponáhľala zneužiť generálovho advokáta na absurdné vyhlásenie, že sa má dobre a nikto mu neublížil (hoci sa ešte nevedelo, že by mu mal niekto z prešovských bachárov ublížiť?!). Ale žiadny, ani len záber, na generála nepriniesla ani inak tak pohotovo slúžiaca žltá tlač! V rozpore s týmto tvrdením zberba zastúpená katanmi Kyselom a Čurillom nedovolila generálovej manželke návštevu, hoci v prípade, že by mu nič nebolo, práve to by zberba potrebovala vykázať na verejnosti? Nielen to, nemohla mu ani len zavolať! Žil ešte?

Pochybnosti pokračujú, ak vieme, že ani v Trenčíne generál (alebo jeho telo?) nepobudol normálnu dobu rekonvalescencie a keď chcela rodina navštíviť generála v Trenčíne, odrazu sa zistilo, že už tam nie je, ale bol prevezený späť do Prešova – 297 kilometrov ďaleko?! Prečo tak narýchlo a prečo taký nebezpečne dlhý transport pacienta? Že by ho už aj tak nič nebolelo?

A potom príde opäť nečakaný zvrat. Celé tie dni zberba tvrdí, že generálove zranenie nemalo nič spoločné s pokusom o samovraždu. Ešte zverejnia, že s generálom mal pohovor psychológ a ten odborne vylúčil samovražedné sklony. A odrazu sa objaví Kolíkovej tvrdenie o samovražde?!! Kde k tomu došla a prečo to vzápätí začala do úmoru papagájovať žltá tlač? Že by si spomenuli na Goebelsove pravidlo o sto krát opakovanej lži?

Po pôvodnom zranení si teda generála pohadzujú ako horúci zemiak na prvý pohľad z medicínskeho hľadiska život ohrozujúcimi presunmi z Prešova do Ružomberka, z Ružomberka do Trenčína a odtiaľ späť do Prešova, ako keby ho nechceli liečiť (a bolo ešte čo liečiť?), ale sa ho zbaviť. „Čierny Peter“ teda pripadol po 762 kilometrov dlhej anabáze tam, kde generálova cesta na smrť začala. A v Prešove sa naozaj „pochlapili“. Wikipédia, ktorá inak vzorne papagájuje verziu šírenú politickou zberbou, sa dopustila pozoruhodného tzv. Freudovského prerieknutia, keď sa tu uvádza: „O 16:39 si možno obvinený podávajúci jedlo všimol, že si ho Lučanský neprebral…“ Jedlo podáva obvykle vždy bachár…

A nezabúdajme: je bežnou praxou, že pri pochybnostiach o samovražedných úmysloch väzobne zadržiavanej osoby, sa do cely vždy pridáva druhý väzeň!!! Ten každému takému pokusu spoľahlivo zabráni. Tak prečo nebola táto bezpečnostná poistka použitá u tak významnej obeti zločinného režimu, ako bol generál Lučanský? Že by ten druhý väzeň bol vtedy už zbytočný?

   Po všetkých týchto pochybnostiach poslanec Blaha vzniesol až 50 otázok, ktoré sú zaznamenané v mojej knihe „Smrť generála Lučanského“ (medzi nimi aj č. 49: Prečo tu ešte nie sú delegácie z Európskeho parlamentu? Prečo sú ticho mimovládky? Prečo tak veľmi podporovatelia vlády túžia, aby sa kauza ututlala?“). Tieto otázky politická zberba vládnuca teraz Slovensku nikdy vierohodne nezodpovedala…

Kedy príde spravodlivosť

   Nezabúdajme, že hlavný vládny hejter, Matovič, sa verejne veľmi tešil zatknutiu generála a jeho uvrhnutiu do potupnej väzby porovnateľnej s psychickou mučiarňou. Keď generál zahynul, bábko-herečka na špagáte od videami usvedčovaného podvodníka Kisku, Remišová, vystavila status s jeho preškrtnutou fotografiou. Cynizmu tejto zločinnej bandy nasadila korunu Kolíková vo svojom trápnom vystúpení, kde urážala nebohého generála Lučanského v „zábavnej“ relácii právom ľudovo označovanej ako „Žumpa“ kolaborantskej RTVS!!! Báli sa dokonca aj jeho pohrebu a predvádzali pred ním to najdopornejšie zastrašovanie, aby si jeho pamiatku nemohli uctiť aj občania tejto politickou zberbou ťažko skúšanej krajiny…

Lenže, ani po roku (?!!) oficiálne vyšetrovanie generálovej násilnej smrti neskončilo. Preto nikto nemá právo tvrdiť, že spáchal samovraždu, čo pochopiteľne zberba a s nimi kolaborujúca žltá tlač sústavne porušuje. Ale veď, čo oni zo zákonných a morálnych noriem ešte neporušili?! Jedine alternatívna tlač sa snaží vniesť do všetkých tých pochybností svetlo. Preto sa jej tak boja a preto „Krvavá Mary“ chystá zákon na umlčanie slobody slova v tomto Psychopatovičovom Polnočnom kráľovstve. Zberba ostane zberbou, ale aj jej čas sa kráti.

Potom príde spravodlivosť…