Gustáv Murín

MOTTO: „Pozrite sa na nás a zapamätajte si – s vami urobia to isté!“ takto pred svojou záhadnou smrťou (v rukách jeho katov v Haagu, keď mu žiadny zločin nevedeli dokázať a priveľa vedel) varoval malé štáty Slobodan Miloševič. „Západ, ten besný pes na reťazi, sa vám zahryzne do hrdla. Bratia, spomeňte si na osud Juhoslávie! Nedovoľte im, aby sa aj voči vám zachovali rovnako.“

Washingtonská svetovládna klika svoje triky nemení. Americký politológ a kultúrny kritik, Michael Parenti, ich opísal v pozoruhodnej knihe „Smrť národu – útok na Juhosláviu“ (vyd. Torden, z anglického originálu „Kill the Nation“). Podoba tejto americkej agresie porušujúcej všetky medzinárodné zmluvy a pravidlá s udalosťami na Ukrajine priam bije do očí.

Len si pripomeňme, že v prípade Juhoslávie všetko začalo nápadom amerického prezidenta Clintona zrušiť 92 zámorských vojenských základní americkej armády a až 129 domácich. Vychádzal logicky z faktu, že po víťazstve v Studenej vojne, nemali USA nepriateľa, kvôli ktorému by malo zmysel tieto drahé militaristické inštalácie a ich personál udržiavať. To bol pre americkú zbrojársku lobby šok. Z jej enormných ziskov si totiž platia kongresmanov a senátorov, aby nebránili po II. svetovej vojne takmer každoročným agresiám USA kdekoľvek na svete, čo zbrojárskemu priemyslu prináša tie enormné zisky a z nich si zase zaplatia pritakávačov v Kapitole, aby sa tento krvavý kolotoč nezastavil. Clintonov plán priamo ohrozoval nielen túto temnú moc, ale aj stovky washingtonských zákonodarcov, ktorí by odrazu nemali na svoje okázalé predvolebné kampane a luxusný život.

Clinton tým porušil nepísané pravidlo, že najúspešnejší americký export – bezuzdné vraždenie – nebude Biely dom ohrozovať. A tak sa zbrojári a republikáni spojili v bezprecedentnom porušení nepísaného pravidla, že intímny (a veľmi pestrý!) život amerických prezidentov je tabu. Prepukla aféra Lewinski. Pre Clintona to bola celosvetová hanba a hrozilo, že sa stane prvým americkým prezidentom vyhnaným z Bieleho domu tzv. impeachmentom. Ale mohol uniknúť a to len tým, že zbrojársku lobby odškodní. Na rušenie amerických základní v zahraničí i doma sa potichu zabudlo. Navyše dostali ako bonus „vojničku“, kde sa zase nabalia. Výber takejto „vojničky“ skvelo opísal hollywoodsky film „Vrtieť psom“. Bola vybraná Juhoslávia. Tu navyše dostal Pentagon šancu vybudovať úplne novú (a v Európe najväčšiu) vojenskú základňu, keďže inde v západnej Európe už mali americkej uniformovanej arogancie dosť (teraz to zažívame my – viď prípad v B. Bystrici). A kaskáda špinavých trikov sa spustila. Tá podobnosť s udalosťami na Ukrajine, ich priebehom a masívnou mediálnou manipuláciou (kde žltá tlač hystericky brojí proti „dezinformátorom“, aby mohla mať na dezinformácie sama monopol!) je ohromujúca. Nech sa páči.

1. Nikdy im nešlo o ľudské práva a demokraciu – veď ich porušovania a vraždenie nevinných ľudí tolerujú už desiatky rokov vybraným spojencom = príklady z knihy
2. Začína to útokom na hospodárstvo vybranej krajiny (sankcie sú len jedna z použitých metód) = príklady z knihy
3. Na všetky špinavosti sa zvlášť v Európe, ktorá zažila zverstvá nacistov, Washingtonu hodia neo-nacisti, ktorých za týmto účelom chránia  = príklady z knihy
4. Pred samotnou agresiou si vopred pripravia pôdu v médiách, ktoré ak si nemôžu kúpiť, tak ich umlčia (zabudnite na slobodu prejavu, ktorá sa im nehodí a aktuálne ich usvedčuje z vojnových zločinov!) = príklady z knihy
5. Uvoľnený mediálny priestor vzápätí zaplevelia svojou lživou propagandou = príklady z knihy
6. Prvoradé je vytvoriť „obraz nepriateľa“, kde vybranému národu nasadia psiu hlavu bez ohľadu na fakty (a tých druhých vyfarbia ako anjelov, aj keď je to naopak), takže šíria xenofóbie podľa ľubovôle = príklady z knihy
7. Akýkoľvek vojnový zločin spáchajú ich chránenci, hodia to na tých druhých a dokonca sa tak deje aj úmyselne, aby udržali pozornosť svetovej verejnosti a zároveň ďalej udržiavali ten špinavý „obraz nepriateľa“ (spomeňme si na ich ignorovania až zatajovanie bombardovania civilistov v Luhansku a na Donbase od roku 2014 neo-nacistami) = príklady z knihy
8. Vždy prídu s obvinením z genocídy, hneď aj z masových znásilnení údajne spáchaných nimi vybranými zlosynmi  a pridajú zakázané bojové látky (ktoré sami masívne používali vo Vietname) = príklady z knihy
9. A nezabudnú odmeniť svojich mediálnych kolaborantov (z vybraných politikov robia zasa „svetové osobnosti“ – viď podenková „sveto-sláva“ našej umelohmotnej Barbiny zo skládky) = príklady z knihy

O inovácii týchto trikov využitím podriadených pajácov v prezidentských palácoch Washingtonom ovládaných krajín strednej a východnej Európy sme si už niečo povedali.

P.S. A po tomto všetkom sa od komsomolca Šimečku dozviete, že po desiatkach tisíc obetiach Iračanov, tento pritakávač svetovládnych nápadov spoza oceánu povie len: „No tak som sa mýlil…“ To vážne?!! A rovnako „Gorila“ Dzurinda, ktorý má priamo na svedomí obete v Juhoslávii! Len tak mrdnú plecom, že nevadí?! A potom im verte, keď šíria tú propagandu o Ukrajine…

O autorovi citovanej knihy: Michael Parenti bol vychovaný v taliansko-americkej rodine v New Yorku, o ktorých napísal. Získal titul bakalársky titul zo City College v New Yorku, magisterský titul z Brown University a titul PhD v odbore politológie na Yale University. Dlhé roky vyučoval politické a spoločenské vedy na rôznych vysokých školách. Nakoniec sa na plný úväzok venoval písaniu, prednáškam verejnosti a politickému aktivizmu. Je autorom 23 kníh a mnohých ďalších článkov. Jeho diela boli preložené do najmenej 18 jazykov. Parenti prednáša často po celých Spojených štátoch aj v zahraničí.