Gustáv Murín

V apríli na slovenskej blogerskej scéne ešte niektoré témy dobiehali a „obľúbené“ politické figúrky boli opäť na pranieri. Je pozoruhodné, že najčítanejšími boli práve takéto „evergríny“.

Blogosféra Pravda

1. Najčítanejší (až 79 426 čítaní!) bol simon22 s článkom „Za MiG-29 a Kuby nedostaneme ani cent? Bola to vaša národná iniciatíva a nie priorita pre Ukrajinu, odkazujú z Bruselu.“ Z článku sa dozvedáme, že pro-aktívny admirál všetkých spojených pltí na Váhu, Jarko Naď, to so svojim vriťolezectvom prehnal aj na bruselské pomery. Možno sa po voľbách presťahuje na Ukrajinu (veď jedného takého experta, Dzurindu, tam už pár rokov aj s Miklošom živili).

2. Bloger dedic si položil notorickú otázku posledných mesiacov „Zváži Čaputová svoje odstúpenie?“, čo mu vynieslo 37 802 čítaní. Márne vypočítava celú sériu trápností, neschopností a prešľapov tejto Barbiny, čo urobila z prezidentského paláca skládku márnych nádejí jej voličov. Tá pani je dobre školená a teda splachovacia zoči-voči každej kritike.

3. V tesnom závese, čo sa týka čítanosti (37 741 čítaní) sa umiestnil článok „Heger sa už zrejme nalial pred sviatkami…“ bývalého populárneho pedagóga s nickom janpapuga. Ale je to rovnaké ako s Čaputovou, aj ten oduševnený díler vodky je teflónový odrážač akejkoľvek kritiky…

Blogosféra Sme

   Blogosféra na tomto portáli sa zásadne líši tým, že tu môžu publikovať blogeri len pod svojím plným menom. Je to iste transparentnejšie a odradí rôznych hejterov. Ale aj tak má táto slniečkárska časť slovenskej blogosféry podstatne menší „výtlak“, čo sa týka čítanosti. Najčítanejší autor tu má 8-krát menšiu čítanosť, než najčítanejší autor na Pravda.blog. Tam si prví traja blogeri v aprílovom hodnotení získali pozornosť dokopy až 154 969 čítaní (s priemerom 51 656 čítaní na jeden článok). Šampióni na SME.blog dokopy nazbierali len „biednych“ 24 903 čítaní (s priemerom 8 301 čítaní na jeden článok).

1. Peter Štefánik sa v článku „Mohli ešte žiť“ (prečítané 10 002x) zamýšľa nad tým, ako „atómová bomba“ plagiátora Matoviča, ktorý sa s jeho poskokom Naďom vyhrážali občanom Slovenska tými najodpornejšími spôsobmi, spôsobila, že úmrtnosť u nás z minima vo svetovom meradle vyskočila na maximum potom, čo týmito sprostými vyhrážkami dosiahli realizáciu svojho šialeného nápadu masového testovania za jediný víkend, na čo si netrúfol nikto na svete. Následky v zbytočných úmrtiach už vyšetruje Generálna prokuratúra. Autor sa však skôr spolieha na hnutie „Mohli ešte žiť“, ktoré sa odvoláva na podobnú organizáciu v Taliansku. A keď sa pustia do pátrania po obetiach experimentálneho očkovania, tentoraz v telefonickej réžii bruselskej pani Lajnovej, budú mať čo robiť ešte dlhé roky.

2. Ján Šubák nie celkom v intenciách žltej tlače, kam SME-čka nepochybne patrí, horuje „O maďarskej ceste k blahobytu“ (prečítané 7 523). Hneď zo začiatku preventívne odsudzuje populizmus, pretože populizmus je všetko to, čo má úspech proti vôli „mienko-potvorných“ redaktorov SME-čky. Ale ďalej už podstatne smelšie píše o aktuálnej situácii v Maďarsku – sile forintu, ako aj protiinflačných opatreniach. Predsa len poteší ideologicky nastavených adminov, keď po všetkej tej chvále politiku Fideszu nevidí ako reálnu možnosť pre Slovensko. Trochu to pripomína staré časy komunistickej „autocenzúry“, kedy čo len zmienka o niečom pozitívnom mimo komunistického bloku, musela byť vyvážená povinnou prísahou vernosti marxizmu-leninizmu…

2. Elena Antalová sa pýta „Mečiar, Fico, Matovič čo ste za vašich vlád urobili pre Cigánov?“ (prečítané 7 378x), pričom hneď v titulku sa spreneveruje neo-liberálnej viere, že už len preonáčením Cigánov na Rómov sa stáročný problém sám vyrieši. Samotnými politikmi sa viac nezaoberá, až na multitrtka Boriska, ktorého 13 detí pripomína luxusnú cigánsku osadu, keďže už vieme, že Borisko sa nie o všetky rovnako reklamne stará. Elena Antalová končí v duchu bruselskej mantry rovnostárstva, keď vyzýva na „normálne vyučovanie“ rómskych detí, pričom zjavne ani netuší, aké nenormálne podmienky už roky s vypätím všetkej dobrej vôle zvládajú ich „gádžovskí“ učitelia a hlavne učiteľky.

Blogosféra Hlavné správy

   Najčítanejší blog tu v mesiaci apríl dosiahol až 25-krát nižšiu priemernú čítanosť oproti čítanosti na Pravda.blog. Aj zostava blogerov je tu pomerne úzka.

1. Bývalý predseda Matice slovenskej s pokusmi nahradiť svoju paruku akousi korunou (videl som na vlastné oči) Marián Tkáč sa pýta „Je už RTVS na vrchole pyramídy cynizmu, pohŕdania divákmi, či ešte má rezervy, vážená Rada RTVS?“ (prečítané 2 431x) a každý súdny divák momentálne nesvojprávnej RTVS (veď nového generálneho riaditeľa v osobnom bankrote dosadila Matovičova kamarila hlasovacích robotov v najväčšej chránenej dielni na Slovensku – v parlamente) si odpovie iste sám.

2. Osvedčený bloger Ivan Štubňa (s ktorým sme v rozhovore pre 4. diel TV relácie „Na moment, blgoeri!“ zaznamenali až 150 tisíc videní!) uverejnil výzvu „Žiadam guvernéra NBS, aby neodstúpil!!! Stojí za kauzou Zelenáč Lipšic?“ (prečítané 2 293). Uvádza tu podrobnú analýzu a rozbor faktov okolo umelo vyfabrikovanej kauzy Kažimíra, založenej na jedinej výpovedi super-kajúcnika Imreczeho. O zneužívaní takýchto pôvodne ekonomických zločincov, ale momentálne Lipšicových obľúbencov, píšem podrobne vo svojej najnovšej knihe „Slovensko – raj kajúcnikov, Spravodlivosť podľa Matoviča“ a kapitola o Kažimírovi na mojom blogu dosiahla takmer 50-krát vyššiu čítanosť, než tento aktuálny článok. Ale treba oceniť, že bloger prehliadol politickú objednávku tejto pseudo-kauzy. Mimochodom, Kažimíra „odsúdil“ vyvolený koaličný sudca Trestným rozkazom preto, aby sa vyhol súdnemu procesu, kde vyfabrikované obvinenie Matovičovho komanda nemôže uspieť ani omylom…

3. Je pozoruhodné, že veľmi oneskorené „Moje nenosenie rúška – ROZHODNUTIE“ blogera Mareka Tencera bolo niekoľko dní na špici čítanosti (prečítané 1 637x). Hoci ide až o niekoľko mesiacov oneskorené „hrdinstvo“. Zjavne však v nás „náhubková“ povinnosť rezonuje podnes.

Apríl bol teda podľa preferencií čitateľov skôr rekapituláciou osvedčených tém. Pozoruhodne absentovala téma predčasných volieb a čudnej existencie „vlády povereníkov“ (ako sme spomínali v marcovo vydaní TV relácie „Na moment, blogeri!“, tak sa volala vôbec prvá vláda na povstaleckom Slovensku zložená z „povereníkov“), ktorú drží pri živote už len zúfalá nekompetentnosť Barbiny z prezidentského paláca. Uvidíme, čo prinesie máj, ktorý sa v porekadle odkazuje na lásku, ale tá nie je v blogosfére čitateľmi oceňovanou témou. Alebo, že by nás výsledky čítanosti prekvapili?