Gustáv Murín

DNES si pripomíname už PIATE výročie predčasnej smrti statočného generála Lučanského v rukách zločinnej bandy čurillovcov, mužatky Záleskej, jej milenky bez novinárskej etiky Tódovej a celej žltej tlače, prokurátora Kysela s podporou zločinnej bandy Matoviča, Kolíkovej, Naďa, Mikulca, Remišovej a celej tej dnes opozičnej zberby najnovšie “progresívne” krytej šimečkovcami.

Milan Lučanský sa narodil 10. februára 1969 v Poprade. Vysokoškolské štúdium absolvoval v rokoch 1998-2003 na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V radoch Policajného zboru začínal v Liptovskom Hrádku a neskôr, počas 90. Rokov, pôsobil v Martine ako starší inšpektor, inštruktor skupiny obrany a telesnej prípravy, aj ako starší referent. V roku 1997 sa jeho pôsobiskom stalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, kde pracoval do roku 2004, keď sa stal vedúcim oddelenia Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK STRED). V roku 2008 sa stal riaditeľom odboru STRED ÚBOK Prezídia PZ SR.

V roku 2010 z Policajného zboru dobrovoľne odišiel na protest proti metódam, ktoré tam zaviedol policajný prezident Spišiak s podporou ministra spravodlivosti Lišpica. V rokoch 2010-2012 preto bol bezpečnostným pracovníkom v súkromnej spoločnosti. Po zmene vlády a ukončení chaosu, vyvolanom v Policajnom zbore tandemom Spišiak – Lipšic, sa od 1. augusta 2012 stal 1. viceprezidentom Policajného zboru. Dňa 26. novembra 2015 prezident SR Andrej Kiska vymenoval Milana Lučanského do hodnosti generála. Od 15. júna 2016 bol Lučanský generálnym riaditeľom Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR.

Ministerka vnútra Denisa Saková (vtedy Smer-SD) vymenovala 30. mája 2018 Lučanského do funkcie prezidenta Policajného zboru. Na svoj post nastúpil 1. júna 2018. Nahradil v ňom Tibora Gašpara.

V apríli 2019 sa Milan Lučanský úspešne zúčastnil na výberovom konaní do funkcie prezidenta PZ SR podľa nových pravidiel. Kandidátov posúdila odborná komisia, branno-bezpečnostný parlamentný výbor potom vybral dvoch, ktorých odporučil ministerke. Ministerka Saková si vybrala Lučanského a opätovne ho vymenovala do funkcie 15. apríla 2019.

Sám proti vlkom

   Ministerka Kolíková bola inštrumentátorom rozkladu právnych istôt v tomto štáte nielen v prípade generála Lučanského, ale vo veľkom (viď škandalózna zmena Ústavy). Jej konanie priam volalo po zásahu „Výboru Rady Európy na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania“. Ale Brusel záhadne mlčal. Ešte si povieme, ako tamojšej kamarile euro-papalášov na čele s pani Lajnovou takýto rozvrat právneho štátu na Slovensku vyhovoval.

O tom, že väzba sa za ministerky Kolíkovej stala mučiacim nástrojom, ako prvá priniesla svedectvo rodina generála Gašpara.

Ku klasickým mučiacim nástrojom patrí nielen nezmyselne uvalená väzba, ale aj to, že sa v nej nevykonávajú žiadne vyšetrovacie úkony, na ktoré je väzobne stíhaná osoba pripravená. Nechajú ho/ju jednoducho „vykvasiť“ v hneve, že sa nič nedeje. A práve frustrácia osoby, ktorá je o nespravodlivosti svojej väzby presvedčená, sa potom dá využiť na rôzne „návrhy“, kde sa už ani nerieši vlastné obvinenie, ale vydieranie „čurillovcov“, že priznanie toto týranie skráti.

Zároveň s tým sú samotné podmienky väzby trestom! Len malým príkladom bezcitnosti väzniteľov je to, že generálovi Lučanskému odmietli odovzdať list s obrázkom od dcérky, a nedali mu ani balík od rodiny. Držali ho zámerne ďaleko od vybraného právneho zástupcu. S JUDr. Evou Mišíkovou sa poznal ešte od súdu s Černákom, a preto na ňu ako skúsenú obhajkyňa spoliehal. Ale pani Mišíková záhadne obrátila. Vraj ho nemohla zastupovať práve kvôli tej vzdialenosti. Naozaj? Keby chcela, nevadilo by to. A šidlo menom pani Mišíková sa vykľulo z vreca, keď odrazu po rokoch nachádza o mafiánskej beštii Černákovi len tie najlepšie slová a verejne sa vyjadruje, že by si za 32 odporných mafiánskych vrážd nemal odsedieť doživotie, lebo ju vždy pekne pozdravil?!!

Matovičove komando neponechalo nič na náhodu. Čižnára vyštvali z postu generálneho prokurátora a vzápätí aj zo samotnej prokuratúry. Jeho dočasnou zástupkyňou sa stala JUDr. Viera Kováčiková, ktorá generála Lučanského poznala dlhé roky. JUDr. Viera Kováčiková totiž v roku 1997 ako krajská prokurátorka v Trenčíne pomáhala odstíhať mafiánsku vraždiacu beštiu Černáka a o čestnosti a statočnosti generála Lučanského odvtedy dobre vedela. Ako dočasne poverená generálna prokurátorka teda mohla podľa paragrafu 363 obratom zrušiť komplot proti generálovi Lučanskému, čo ho mal dostať do Matovičovej mučiarne menom kolúzna väzba. Aj preto na dočasne poverenú generálnu prokurátorku zaútočili všetkými špinavými trikmi. Vraj porušila karanténu, keď vo svojej pracovni išla odovzdať rozrobenú agendu. Tak ju začali „pro-aktívne“ vyšetrovať. Mafiánsky poskok a sexuálny úchyl Borisko Kollár tú karanténu porušil určite a to bdelí strážcovia zákona akosi predhliadli. Celá vtedajšia koaličná zberba spolu s ním porušila karanténu a bolo ticho. Dodajme, že útok na JUDr. Vieru Kováčikovú bol premyslený ťah. Už nemohla zasiahnuť a napraviť ten očividný nezmysel s kolúznou väzbou generála, a tak si zamietli cestičku k ohýbaniu práva, aby v prípade generála Lučanského dosiahli svoje zákerné plány a ona tomu nemohla zabrániť.

Vyšetrovateľ Čurilla a dozorujúci prokurátor Kysel boli priamo zodpovední zato, že sú väzobne stíhaným odopierané nielen návštevy, ale aj listy a telefonáty. Všetko je to zamerané na psychické mučenie vopred vybraných obetí. Z tejto svojvôle Matovičovho zločinného režimu ide naozaj strach. Veď on sám je bezcitným sociopatom, ktorý uroní slzu len nad sebou samým. Za to všetko je zodpovedný nielen on, ale aj tí, čo mu slúžili na čele s Kolíkovou. Doslova sa tak vyžívali v cynických aktoch politickej svojvôle – minister obrany a arogancie Naď bol toho názorným príkladom, ako na to upozornil politický komentátor Dag Daniš. Matovičov zločinný režim vypustil z fľaše džina zla protiprávnej svojvôle a následky boli až v takých aktoch neľudskosti, že generálovi Lučanskému nepovolili telefonát s manželkou ani po prvom zranení a nič, čo mu poslala rodina, nemohol prijať.

Zúčtovanie

   Každý verejný činiteľ musí niesť zodpovednosť za svoje činy. Tí, čo nevinného generála svojim beštiálnym konaním dohnali až k samovražde, a ani sa nesnažili jej zabrániť, sa dopustili zločinu proti ľudskosti, zneužitiu právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Veď ich poznáme. Nesú priamu zodpovednosť.

Na základe nálezov Ústavného súdu, ako aj iných súdov, môžeme konštatovať vážne pochybenia už od spôsobu zatknutia, vymyslených obvinení, smerujúcich k nezákonným väzbám, po miestami až sadistické zneužívanie kolúznej väzby. To viedlo k pochybným rozsudkom s politickým pozadím. A pri tom sa až pričasto opakujú tieto mená:

Vyšetrovatelia:

Ján Čurilla,

Robert Magula,

Milan Sabota,

Štefan Mašin,

Roman Stáš,

Pavol Ďurka,

Ľubomír Daňko,

Pavol Scholz

Martina Babacsová,

Monika Barčáková,

Peter Kráľovič…

Policajní funkcionári:

Štefan Hamran,

Peter Kovařík,

Branislav Dunčko,

Norbert Kundrák…

Prokurátori:

Daniel Lipšic,

Ondrej Repa,

Michal Šúrek,

Peter Kysel,

Rastislav Hruška…

Sudcovia:

Pamela Záleská,

Ján Mazák,

Ján Hrubala,

Juraj Kliment…

Toto všetko kryli politici:

Igor Matovič,

Eduard Heger,

Mária Kolíková,

Roman Mikulec,

Jaroslav Naď,

Veronika Remišová,

Vladimír Lengvarský,

Ján Budaj

a v neposlednom rade Zuzana Čaputová.

Takýmto nekalým praktikám spočiatku nielen freneticky tlieskali, ale manipuláciou s nezákonne zneužitými vyšetrovacími spismi aj napomohli novinári:

Peter Bárdy,

Matúš Kostolný,

Monika Tódová,

Konštantín Čikovský,

Zuzana Kovačič Hanzelová,

Marek Vagovič,

Arpád Szoltész,

a ďalší.

Božie mlyny vraj melú pomaly, ale predsa.

V snahe novej vlády Roberta Fica navrátiť Slovensku pravidlá právneho štátu, bola vznesená obžaloba voči Jánovi Čurillovi, Pavlovi Ďurkovi, Štefanovi Mašinovi, Milanovi Sabotovi, Branislavovi Dunčkovi a Pavlovi Scholzovi. Zverstvá, čo napáchali zneužitím svojich funkcií v NAKA sú dôkladne zdokumentované (ereport.sk): „Počas vyšetrovania bolo prepočutých osem tisíc hodín zvukového záznamu a spracovaných 15 spisových zväzkov o počte 6 678 strán.“ Na rozdiel od ich notorických praktík neboli vzatí do väzby…

Pre podozrenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa sú v inej veci obvinení bývalý vyšetrovateľ NAKA Pavol Ďurka a Ján Čurilla, bývalý šéf Národnej kriminálnej agentúry Ľubomír Daňko a bývalý prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek.

Mazák bol odvolaný z postu predsedu Sudcovskej rady a nakoniec zbavený aj členstva.

Sudca Kliment čelí disciplinárnemu konaniu s návrhom na jeho zbavenie sudcovského taláru.

Záleská čelí disciplinárnemu konaniu.

Tódová bola odvolaná z problematiky, kde zneužívala informácie od svojej milenky-mužatky Záleskej.

Je na čase, aby tie Božie mlyny zrýchlili. Majú toho ešte veľa na práci…