Gustáv Murín

Kto mlčí, ten svedčí. A západní pajáci Macron, Starmer, Merz a celá svorka západných trpajzlíkov brešúcich v koterci menom Európska únia mlčia ku každej zvrhlosti, čo washingtonskí svetovládci vo svete spáchajú.

Trump s venezuelským prezidentom (a jeho manželkou???) uniesol zároveň aj medzinárodné právo, dôveryhodnosť zmluvných záväzkov i elementárne pravidlá diplomacie. A žiadne sankcie „kolektívneho Západu“ voči takémuto únoscovi sa nekonajú?!

Nová metla v Bielom dome po starom

   Tak veľmi sa Trump predvádza navonok, ako jedinečný štátnik, a pritom šliape už zase tú istú kapustu washingtonskej zákernosti, podľa ktorej „účel svätí prostriedky“.

V prípade Madura použil rovnaký trik ako v roku 1989 s Noriegom (ktorý bol ich človek podporovaný CIA) pri okupácii Panamy. Rovnako si z pozície sily uzurpujú vo Washingtone samozvané právo súdiť kohokoľvek na Zemeguli, ale žiadny Američan nesmie byť súdený mimo USA. Preto sú aj zverstvá ich vojakov v zahraničí chránené pred akýmkoľvek vyšetrovaním, nie to ešte aj postihom (na Slovensku zmluvou podpísanou „progresívnou“ prezidentkou Čaputovou).

Tak ako v prípade „zázračne“ ľahkej okupácie Afganistanu v roku 2001 a rovnako ľahkej okupácie Iraku v roku 2003, washingtonská klika najskôr podplatila miestnych kolaborantov, ktorí následne k tej „ľahkosti“ dopomohli zradou.

V prípade únosu Madura a jeho manželky (?!) to bol zjavne veliteľ venezuelských leteckých síl. Inak by sa americké komando na vrtuľníkoch nemohlo priblížiť ani len k pobrežiu Venezuely. Také fiasko už zažili v somálskom Mogadišu v roku 1993. Tak sa poučili a preventívne podplácajú lokálnych kolaborantov.

Sila morálku nepotrebuje

   Márne americký prezident Eisenhower varoval pred mocou amerického vojensko-priemyselného komplexu nad americkou zahraničnou politikou. Kým bude vraždenie najlukratívnejším americkým exportom, nikto sa tej moci vo Washingtone nepostaví. Ani Donald Trump, hoci sa vyhlasuje za „mierotvorcu“. Podľa knihy Miroslava Belicu „Co nezavály písky Mezopotámie – Lekce z manipulace a servility“ noty k tejto zvrhlej politike sily zosnovala bývalá ministerka zahraničných vecí „Condi“ Riceová pod názvom „Preemptive strikes, promoting democratic regime change“. A pri neprebernom množstve amerických invázií za posledných 200 rokov bol „export demokracie a ľudských práv“ len pozlátkom kryjúcim celkom cynické ekonomické záujmy USA. Rovnako ako Hitler, či jeho japonskí spojenci, potrebovali vojnu, aby získali základné zdroje pre vlastné ekonomické prežitie, aj USA by bez vojen skrachovali. V každej z nich niečo pre seba vytrieskali. Vo Venezuele (tak ako aj v Iraku a Iráne) ide o ropu, ako priznal aj Trump.

A tak tomuto svetu vládne americký štátny teror za pomoci najdlhšie funkčnej a najbrutálnejšej teroristickej organizácie na svete s názvom CIA.

A „kolektívny Západ“ tie zverstvá ticho toleruje a tým podporuje. Len v prípade Ukrajiny sa zasekli, pretože si spomenuli na svoju koloniálnu minulosť a tu zasa prehliadajú banderovsko-náckovskú súčasnosť svojej novej „kolektívnej kolónie“, na ktorej by sa radi napásli (viď TU).