Gustáv Murín

   Nemýľme sa, neutešujme. Venezuela nie je vzdialený problém, ktorý sa nás netýka. Venezuelou len začína Trumpov plán stať sa opäť hegemónom sveta, ktorý si môže dovoliť čokoľvek bez ohľadu na akékoľvek základné medzinárodné práva a zásady.

To, že sa Trump môže spoľahnúť na účelovú slepotu a hluchotu „kolektívneho Západu“ potvrdil britský premiér Starmer, ktorý sa teraz zo západných na všetko „ochotných“ najviac strápnil. Áno, ide o toho Starmera, ktorému traja Ukrajinci podpálili vilu, aj limuzínu (čo nazval útokom na demokraciu?!?). Motív sa zatajuje… Teraz dostal jasnú otázku, že ak odsúdil agresiu Ruska proti Ukrajine, prečo neodsúdi ďaleko zákernejšiu vopred neavizovanú agresiu USA voči Venezuele? Na to len bľabotal, že nemá dosť informácií na konkrétny postoj?! Tak prečo je premiérom, keď nevie ani to, čo vedia občania jeho krajiny? A čo sankcie proti agresorovi Trumpovi?

Trump kráča po vode a ide mu to!

   Nie je to Trumpov vynález, ale osvedčená americká taktika, nasadzovať za seba náhradníkov v takzvaných proxy-vojnách. Názorný príklad máme v nasadení Zelenského režimu proti Rusku. Na prvý pohľad sa zdá absurdné veriť, že by Ukrajinci mohli zvíťaziť. Ale ich úlohou nie je žiadne víťazstvo, ale zamestnať Rusko tak, aby mal teraz ktokoľvek v Bielom dome typu Trumpa voľné ruky jednoznačne ukončiť všetky plány o multipolarite a dokázať svetu, že Trumpova Amerika je naozaj zase jednička, ktorá sa o moc nad týmto svetom nemieni s nikým deliť.

Celý únos venezuelského prezidenta je ukážkou typicky americkej cynickej taktiky, že čokoľvek si zmyslia, nemusí podliehať žiadnym medzinárodným pravidlám, ani elementárnej logike. Maduro, ako drogový díler?! To tu už bolo v prípade uneseného panamského vodcu Noriegu. A aby ten americký cynizmus naozaj vynikol, práve v týchto dňoch Trump omilostnil honduraského prezidenta, odsúdeného za údajnú drogovú kauzu na 40 rokov amerického väzenia. Je to jasná správa Trumpa a spol. – my si môžeme dovoliť väzniť a oslobodzovať kohokoľvek, ako si len zmyslíme. Tak si dávajte všetci v Latinskej Amerika (tradičnom „zadnom dvore USA“) pozor!

A aby sme už vôbec neboli na pochybách o tomto svojvoľnom výklade prenasledovania drogových šéfov, Trump súčasne omilostnil aj amerického „drogového kráľa“ Rossa Ulbrichta.

Aj v dnešnej Venezuele, všetko, čo sa deje, je výsledkom dohody Trumpa s najbližším okolím Madura, vďaka čomu bolo možné uskutočniť jeho únos. V prospech tejto verzie hovorí aj vyhlásenie Trumpa, že líderka venezuelskej opozície María Machado nie je vhodná na úlohu prezidentky krajiny. Z toho možno vyvodiť záver, že Washington uznáva legitimitu moci Madurových spolupracovníkov, ktorí teraz de facto vládnu Venezuele. A tých má Trump v úmysle teraz využiť pod sladkými prísľubmi ich osobnej záchrany, čo nemusí splniť. Rovnaký trik použila washingtonská klika proti Saddámovi Husajnovi cez jeho ministra obrany.

S úradujúcou viceprezidentkou Rodríguezovou americký minister zahraničných vecí Rubio nadviazal už priamu komunikáciu. A podľa svojej obvyklej brutálej rétoriky Trump pohrozil, že ak Delcy Rodríguezová nesplní podmienky USA, útoky budú pokračovať a Venezuela bude podrobená americkému poriadku.

Takže márne hekticky verejne vykrikuje nositeľka spolitizovanej Nobelovej ceny za mier, Machadová, ako mieni byť ona pre USA užitočná. Doteraz využitie všetkého toho bohatstva, čo ona sľubuje odovzdať americkému biznisu, blokovali USA kriminálnymi vojenskými činmi. A súčasní Madurovi spojenci Trumpovi odovzdajú, čo len chce, ľahšie a bezbolestnejšie, než Machadová, ktorá prevodové páky tohto cynického biznisu prakticky neovláda.

Len slepý by nevidel, že USA nebombardovali venezuelské rafinérie a terminály. Načo by ničili svoj budúci majetok? Touto transakciou postavenou z hľadiska medzinárodného práva „na vode“, chce Trump prejsť „suchou nohou“. A zdá sa, že aj prejde…

Kto je ďalší na rade?

   Má sa prečo báť Kanada i Grónsko, že teraz sú oni na rade?

Trump už znovu vyhlásil, že USA potrebujú po Venezuele kontrolu aj nad Grónskom: „Grónsko skutočne potrebujeme, absolútne. Grónsko je obklopené ruskými a čínskymi loďami. Potrebujeme ho na obranu.“ Samozrejme, že je to lživá zámienka (a čo iné bola „hrozba zbraní hromadného ničenia“ v Iraku?). A márne sa bude dánska premiérka i samotní Grónčania odvolávať na akési základné medzinárodné práva a elementárnu morálku. Až sa tam americké vojská vylodia, na príklade Starmera už teraz vieme, že tzv. „kolektívny Západ“ ani nepípne. A ostatných sa Trump a spol. pýtať nebudú…

A aj Kuba sa má čoho obávať, hoci sa ani zďaleka nepodobá Talibanu v Afganistane, s ktorým sa najnovšie Američania priam družia, nehovoriac o ich podpore diktátorov na celom svete. O tom, čo obsadenie Kuby bude znamenať pre pozíciu kubánskych patrónov Ruska a Číny si povieme čoskoro. A túto, od roku 1824 v poradí už štvrtú okupáciu, dlhoročnými sankciami USA zámerne vyhladovení Kubánci len privítajú. Je to stále o tom istom – washingtonská klika privedie vybranú krajinu na pokraj čírej katastrofy a potom prichádza opäť, ale už ako „záchranca“. A kšefty utešene bežia.

Trump vyzval tiež kolumbijského prezidenta Gustava Petra, aby si „dával pozor“.

Trump totiž už zahodil masku „mierotvorcu“ a pokračuje v „novej Monroeovej doktríne“, podľa ktorej je celý americký kontinent ich vlastníctvom. V minulosti nielen tam, ale prakticky kdekoľvek sa im zachcelo, šírili už jeho predchodcovia v Bielom dome „americké záujmy“ inváziami, trestnými výpravami a bombardovaním v mene „exportu demokracie“, ktorými svojvoľne napadli už týchto 56 štátov sveta (a ten zoznam evidentne nie je konečný). Nech sa páči TU.

Trump sa pustil dolu kopcom bez bŕzd. Držme si klobúky, bude to treba!