Gustáv Murín

Nie je to tak dávno, čo sa šéf-komisárka Lajnová v Bruseli verejne vyjadrila, že s Ruskom treba jednať z pozície sily?! To už je len čerešnička na torte, ktorú medzi inými „pečie“ aj euro-komisárka a vzorná ruso-fóbka Jourová. A odrazu, aké to prekvapenie, zisťujeme, že cena plynu pre fabriky aj domácnosti stúpa a jediní, kto sú schopní pohotovo zareagovať a celú situáciu zachrániť, sú tí tak okydávaní Rusi! Trpaslíci a trpaslíčky z Bruselu si o nich otierajú svoje mastné (lebo nami tak draho platené) huby a tí Rusi držia a ani len neuvažujú ukázať nám všetkým, čo je to sila (Najnovšia správa: „Ruská štátna spoločnosť Gasprom po priškrtení plynovodu Bratstvo náhle zastavila naddodávky plynu do Európy aj cez plynovod Jamal“???). Lebo potom by sme tu vďaka Lajnovej, Jourovej a ďalším kolaborantom Deep State túto zimu bez vážnej ujmy neprežili.

Myslíte si, že sa v Bruseli spamätali, vedeniu Ruska sa za všetky tie špinavosti ospravedlnili a začali jednať ako majitelia funkčných mozgov? Ani náhodou. Nemeckí ruso-fóbovia, čo sa práve derú po voľbách k moci, na rozdiel od Merkelovej zdržiavajú otvorenie NordStream 2 a kladú si ešte absurdné politické podmienky (ako napríklad „povinnosť“ ruskej strany dodávať plyn starou cestou cez Ukrajinu, kde ho masívne a provokatívne kradli?!!). Pritom NordStream 1 dodáva do Nemecka plyn už roky bez problémov! Na námietky, že sa musíme vrátiť k racionálnemu mysleniu a spoľahlivým klasickým zdrojom energie odpovedajú títo lunetici, že tí, čo túto zimu nezamrznú, dočkajú sa raz (teda na svätého Dyndy) ideálu alternatívnych zdrojov podľa bruselskými byrokratmi nasilu pretláčaného Green Deal.

No tak sa na ten „zázrak“ pozrime bližšie.

Samozvaní záchranci sveta úradujú

   Už som to raz v živote videl. V roku 1985 som ako študent navštívil Západnú Európu, kde som sprevádzal svoju vysokoškolskú spolužiačku s mimoriadnymi konexiami jej rodiny. Vďaka tomu nám istý domáci pán chcel za každú silu v Bruseli ukázať, ako ďaleko sme v Česko-Slovensku za opicami. Zobral nás do centrály vtedy významnej firmy Phillips na špici výroby elektrospotrebičov. Prechádzali sme rozsiahlym „show-room-om“ až nás celý vytešený doviedol k najnovšej novinke – mikrovlnke! Už keď sme sa blížili, všimol som si, že zamesnanakyne, ktoré okolo mikrovlnky stáli, sa netvárili ani trochu nadšene. Ten chválenkár si to ale nevšímal a trval na tom, aby nám predviedli ich aktuálnu úlohu – upiecť v mikrovlnke hus!!! Urobili to veľmi neochotne a až po jeho veľkom naliehaní. A zdráhali sa oprávnene – hus po niekoľkohodinovom „opaľovaní“ v mikrovlnke vyzerala otrasne a zjavne bola nejedlá. To ale neznamená, že by sa mikrovlnky masovo neujali, len sa musia využívať na to, na čo stačia. A to je základný problém všetkých doteraz honosne predvádzaných alternatívnych zdrojov energie.

Elektromobilita – o jej limitoch sme tu už obsiahle hovorili. Významným spôsobom pomáha ozdravovať ovzdušie miest (na príklade Číny) ako lokálna mestská, či miestna doprava. A ešte v hybridných motoroch ako samodobíjajúci sa rozbehový pohon. Ale samospasiteľná alternatíva to jednoducho nie je. To ale nesmiete hovoriť bruselským politickým „expertom“, ktorí už presadzujú zákaz spaľovacích motorov v mestách!

Slnečná energia – veľkorozmerné panely sú vhodné akurát do púští, ktoré sú ale priďaleko od efektívneho využitia takto získanej energie vo veľkých mestských aglomeráciách. A ak sú umiestnené bližšie, zaberajú cennú ornú pôdu a zohyzďujú kultivovanú krajinu. Lokálne je nepoužiteľná pre potrebu kumulovať takto získanú energiu v batériách, ktoré sú dnes pre domácnosti fakticky neúnosne drahé (nehovoriac o ekologickej záťaži pri ich výrobe!). Aj pôvodne nadšená španielska vláda už v tichosti cúva od elektrovoltaickej energetiky. Zvýhodnené tarify pre jej výrobcov boli dobré tak akurát na zbohatnutie vychytralých investorov.

Veterné elektrárne – v Bratislave máme ten rakúsky veľko-experiment denne na očiach. A to experiment problematický. Veď dokonca aj naše Ministerstvo zdravotníctva priznáva možné vedľajšie účinky na zdravie ľudí (napr. poruchy spánku apod.), ale podstatnejšie sú masívne účinky infrazvuku na zvieratá. Tie sú na tento neprirodzený útok na ich životné prostredie podstatne citlivejšie a vo veľkom z takto zasiahnutej oblasti unikajú. Následne v dosahu týchto Don Qichotských veterných mlynov dochádza k úpadku celého eko-systému. Napriek tomu eko-fanatici plánujú pokryť do roku 2030 výkon celej sústavy v Rakúsku na 350 GW a pokryť až 24 % dopytu. Súčasne však rakúska armáda varuje pred krátkodobými úplnými výpadkami elektrického prúdu práve pre labilitu celého toho systému. Boľševické „poručíme větru dešti“ by im malo byť varovaním, ale veď celá neo-liberálna ideológia je len pokračovaním hyper-aktivity „inžinierov ľudských duší“ boľševického typu.

Repka olejná – ďalšia potemkinovská eko-fraška. Okrem toho, že jej pestovanie je málo efektívne vzhľadom k tomu, že zaberá cennú ornú pôdu, je aj anti-ekologické. Citujem: „Moderné odrody sú často napádané škodcami a chorobami a ekologické pestovanie repky bez používania chemických prípravkov na hubenie škodcov je takmer nemožné. Ekologické pestovanie repky je reálne, ale veľmi náročné, nákladné a nevýhodné. Že je ochrana repky olejky proti škodlivým činiteľom náročná, dokumentuje údaj, že v nepriaznivých ročníkoch viac ako polovicu pestovateľských nákladov predstavujú finančné prostriedky na pesticídy.“

Autá na vodík – ďalšia eko-fraška, do ktorej sa nemohol nezapliesť aj náš odpadkový špecialista Sulík, ktorý doslova trápnu expozíciu našej krajiny na Expo v Dubaji vylepšil svojou účasťou pri prezentácii slovenského „vynálezu“ mini-busu na vodíkový pohon. Okrem toho, že ide o technológiu viac ako polstoročie starú, tento doslova ministerský asociál (a majiteľ austrálskej farmy, čo tak veľmi nemá rád slovenské zimy?!!) prehliadol, že za tie desaťročia sa v praxi táto technológia dokonale znemožnila. Zbohom zdravý rozum!

Fraška s Ad Blue – eko-úderníci nemajú radi dieselové motory a preto pretláčajú toto aditívum, ako povinné. Keďže ale jeho výroba je neekonomická, hrozí, že ho bude nedostatok a tak bez neho nenaštartuje žiadny „dízlák“. U občanov by to snáď ani tak nebolelo, ale zastavilo by to celú nákladnú a autobusovú dopravu (až na experimentálne výnimky s elektro-busmi). A ako taký výpadok vyzerá už predviedla nezodpovedne experimentujúca britská vlády na čele so strapatým Borisom. Ale riešenie sa našlo. Celá závislosť dieselových motorov sa dá softvérovo „vypnúť“. Podstatnejšie je však poznanie praktikov, že emisie sú aj bez tohto umelého aditíva rovnaké. Je to len ďalšia ukážka eko-humbuku, na ktorom zarábajú hlavne špekulanti vsádzajúci na štátnej dotácie.

Ešte jedna „eko-perla“ – americká armáda sa už pred štvrťstoročím rozhodla byť „dobrým správcom životného prostredia“ (podľa armádnej hovorkyne Karen Bakerovej). A tak vymenili „toxickú“ olovenú muníciu ( čím by tak asi mohla škodiť v pevnej forme strely okrem vraždenia?) za údajne menej toxický volfrám. Vyskúmali to za 12 miliónov dolárov a už v roku 1998 vyrobili až 50 miliónov kusov tejto munície. V skutočnosti je ten tungsten pre svoju extrémnu tvrdosť smrtonosnejší. Tipujem, že takéto zelené armádne mozgy raz budú strieľať „flusačkami“ rozžuvané papierové guličky, tie sú zaručene recyklovateľné. Uvažujú tiež o tankoch na elektrický pohon (pochopiteľne dobíjané dízel-agregátmi). Ale čo ak sa naplnia varovania rakúskej armády (ktorá mimochodom pri poľných cvičeniach prišla o 80 % kapacity týchto agregátov), že môžeme v blízkej budúcnosti čakať úplný výpadok elektriny?! To nás zrejme čaká vďaka „silovej“ Lajnovej politike, ktorá je zjavne nepoučiteľná následkami totálne amatérskych rozhodnutí Strapatého Borisa, čo viedlo k nedostatku palív na pumpách v celej (vlastne už Malej) Británii.

Tak „eko“ ďalej?

   Vráťme sa k príkladu s mikrovlnkou. Uvedené alternatívne zdroje energie nepochybne môžu dopĺňať niektorý z tých klasických (a jeden zvlášť), pretože ich efektívnosť v pomere s problematickosťou a nestabilnosťou prevádzky je obmedzená.

Paradoxne však takto vyrobená „zelená elektrina“ prúdi tou istou elektrickou sieťou, ako tá klasická, a tak je tu otázka – ak vám ponúknu drahšiu, ale ekologickú elektrinu, aká vám tými spoločnými káblami skutočne pritečie?

Na druhej strane nás bruselské bábky (a babky) vedú svojou arogantnou ruso-fóbiou do energetickej krízy. Tak veľmi chcú poslúžiť Deep State, že z toho môže byť Deep Dark Age. Fantazírujú, ako budú viesť Európu bez dovozu ropy a plynu z Ruska. Ibaže tá ich „alternatívna energia“ je viac ako problematická. Táto priam samovražedná politika má pôvod v nenávisti amerických elít k už dávnejšej iniciatíve Putina a celej skupiny BRICS zbaviť svet závislosti na dolárovom vydieraní. Protiútokom má byť zbavenie Európy energetickej závislosti na Rusku.

Ďalším umelo pestovaným „zlosynom“ je Čína. Tu sa tiež pani Lajnová „prsila“ a machrovala až kým jej pred pár dňami došlo, že Čína má exkluzívne zásoby horčíka, bez ktorého celý európsky automobilový priemysel skolabuje. Nehovoriac o čipoch, ktoré Čína tiež exportuje do celého sveta. Dosť by ma zaujímalo, ako sa Lajnová tvárila, keď šla u Číňanov žobrať o suroviny, bez ktorých bude aj celé NATO späť pri taktike boja šípmi a oštepmi. A aj tak stále provokujú…

V TIENI ČERNOBYĽA, obálka

Zoči-voči energetickej kríze a hrozbe výpadkov prúdu je až podozrivé ticho okolo dostavby Mochoviec. Už v polovici roka malo byť do prvého z dvoch nových reaktorov navážané palivo. Jediná overená šanca na čistú energiu je totiž v jadrovej energetike a práve tá je napádaná podozrivo dobre platenými aktivistami. Falošnými emóciami bez schopnosti racionálnej úvahy inšpirovaní politici v Rakúsku a Nemecku jadrovú energetiku zlikvidovali. Paranoja Rakúšanov už otravuje aj Angličanov, ale tí sa dokážu účinne brániť. Zato dáva šancu hochštaplerom, toto je postreh na diskusnom fóre k tomuto čláku: „Nie je to tak dávno, čo u našich rakúskych susedov prišlo niekoľko špekulantov s geniálnym nápadom a začali obyvateľstvu predávať vysoko sofistikovaný agregát, ktorý po zastrčení do zásuvky dokáže odblokovať prúd vyrobený v jadrovej elektrárni a ochrániť tak pred ním ekologicky uvedomelého spotrebiteľa. Asi netreba dodávať, že na tom slušne zarobili.“

Pritom tento zdroj energie z jadra nezávisí od pravidelných dodávok suroviny, pretože jadrové palivo sa dá nakúpiť do rezervy a nepodlieha tak sezónnym výkyvom. Pravda, aj to sa nakupuje hlavne v Rusku a to je opäť škandalizované už prefláknutou „Černobyľskou lžou“, z ktorej profitovali hlavne západné firmy zamerané na jadrovú energetiku, ktoré sa tým pádom natlačili do post-komunistických krajín, ako „spasitelia“ (viac v knihe „V tieni Černobyľa).

Kam nás teda táto avanturistická politika pod vplyvom nátlakových eko-fanatikov ešte privedie, čo si myslíte?