Gustáv Murín

Voľby do čohokoľvek  vyplavujú na povrch verejnej pozornosti naozaj bizarné postavičky. Takou je aj istý Daniel Krajcer, osoba s nezmerateľným sebavedomím a zakrpateným svedomím. Je to politický „výsadkár“, ktorý sa tvári, že nám padá z neba, ako dar. V skutočnosti vylieza z politickej žumpy, kam sa sám prepracoval v epizódnej funkcii ministra kultúry, pamätáte?

Sľuby, sľuby, sľuby

   Nikto vám nemôže toľko dať, čo Krajcer sľúbiť. Do dejín slovenskej politike vstúpil tento bývalý novinár pod pseudonymom Daniel Zlatoústy. Kto ho v týchto dňoch počúva a nepozná, uveril by, že prehovára priam riaditeľ zemegule a mení vodu na víno pohybom malíčka na ľavej nohe. „Vďaka nemu“ budeme napredovať tak ako snáď ani za komunizmu nie. Krajcer púhym slovom predbieha najsmelšie sny, aké by kto mohol mať. Dôvod je prostý – voľby!

Ale to predsa už poznáme. V parlamentných voľbách v roku 2010 robil kampaň po krčmách (kde zanechával papierové panáky ako svoje podobizne v životnej veľkosti?) a taká bola aj jeho kultúrna politika – krčmová. Ako korýtko dostal za odmenu ministerstvo kultúry. Tu sa preslávil pokusom komerčne využiť kaštieľ v Budmericiach. V tomto prípade sa mu dokonca podarilo urobiť z Ministerstva kultúry novodobé Ministerstvo klamstva. Príklady boli zverejnené.

Daniel Zlatoústy zato takto perlil:  „Som akčný a dynamický človek, neprišiel som na ministerstvo driemať, ale som sa snažil tento rezort posunúť z úplnej periférie, na ktorej bol, viac do popredia. Budem do posledného dňa vo funkcii aj takto fungovať.“

Dobre to uviedli v TVNOVINY.sk: „Zo slov ministra by sa mohlo zdať, že do kultúry prišiel superman.“

Žiadny politik, funkcionár!

   Krajcer nikdy nefungoval ako politik, ktorý sa každodenne stará o potreby svojich voličov. A za ministra sa dostal po istom Tóthovi, ktorého najväčšou starosťou bolo, ako rozpredať majetok Ministerstva kultúry rôznym kamarádičkom. Zákonito rýchlo skončil, ale potom prišiel Krajcer a zrejme sa mu veľmi tá myšlienka zapáčila. Kaštieľ v Budmericiach bol len skúšobným lakmusovým papierikom, ako ten kšeft pôjde.

Že sa hyeny začínajú motať okolo kaštieľa, upozornil prvý spisovateľ Peter Holka, ktorý tam bol práve na pobyte. Prebleskli aj ich plány zmeniť národnú pamiatku na luxusnú zašiváreň pre zbohatlíkov blízko hlavného mesta aj s golfovým ihriskom. Ale Krajcer nečakane narazil na tuhý odpor nielen spisovateľov, ale aj umelcov obecne a verejnosti po celom svete. A Krajcer začal kľučkovať. Ako plán B mali vraj byť Budmerice zamenené za neďalekú Papierničku – čiže poslanci a ich rodiny by sa premiestnili do kaštieľa a Krajcerovi „poradcovia“ by tak mohli získať ešte lukratívnejšiu korisť. A Krajcer šiel tvrdo za svojím cieľom – na jednej strane neustále vyhlasoval, že sa predávať nebude, zároveň ale súčasne vyštval Literárny fond z kaštieľa.

Odôvodnil to vedomým klamstvom, ževraj 83 000 eur na nevyhnutné opravy kaštieľa v priebehu piatich rokov boli „doplácaním“ na kultúru. Potom, čo odtiaľ vyhnal spisovateľov, prekladateľov, novinárov, filmových a televíznych tvorcov, ale aj vedcov, sme všetci na ušlom prenájme od Litfondu, nevyhnutnej údržbe a strážnej službe, čo neustrážila rozkrádanie vzácnych umeleckých predmetov, doplatili vďaka pánovi Krajcerovi sumou presahujúcou 250 000 eur za jediný rok!

Také je bašovanie pána Krajcera, keď sa urobí tá chyba a dostane šancu…

Volebné prevleky Krajcera

   Ak chcete príklad politikárskeho (lebo, ako už vieme, politikom nie je) chameleóna, spomeňte si na Daniela Zlatoústeho. Najskôr šiel tvrdo po svojich plánoch až tak, že zastrašoval kritikov vyhlasovaním o tom, že námietky voči jeho šafáreniu na ministerstve sú „…šírením poplašnej správy“ a „…zámerom poškodiť jeho dobré meno“.

Pod tlakom rozhorčenej verejnosti vycúval k alternatíve drevenej vody, či kockatej gule – kaštieľ vraj prenajme za komerčnú sumu na nekomerčné účely!

A stačila hrozba volieb a pád volebných preferencií SaS a odrazu si pán Krajcer vymenil okuliare, literátov začal priam zbožňovať a svojimi sľubmi vyrážať dych – jeden a pol milióna eur vraj dá na rekonštrukciu Budmeríc, aby mohli opäť slúžiť umeniu?! Krajcer dokonca prehltol aj to, že ho vo svojom blogu ktosi nazval „kultúrnym Buratinom“ a už o tri dni neskôr pozval tohto blogera na „osobnú debatu“, hoci serióznu delegáciu siedmych umeleckých organizácií s takmer trojtisícovým členstvom celé mesiace neprijal. Aké to salto! Najmä, keď vedel, že už o pár týždňov ministrom kultúry nebude…

Najlepšie to vystihol jeho nástupca vo funkcii ministra kultúry, Marek Maďarič (TASR): „Robí to vyslovene s vedomím, že na svojom poste už o niekoľko týždňov nebude. Čiže teraz môže sľúbiť čokoľvek, alebo sa dokonca môže tváriť, že vytvoril predpoklady a jeho nástupca to musí dotiahnuť.“ A dodal, že pre zmenu Domu umenia na kunsthalle sa Krajcer rozhodol bez akéhokoľvek projektu či podkladov. Pretvoriť galériu Danubiana na múzeum, čo je úplne iný typ inštitúcie, si tiež podľa neho vyžiada isté náklady. „Skôr sa mi zdá, ako keby sa na ministerstve viac špekulovalo s nejakými obchodnými zámermi než reálnou potrebou, čo je potrebné v kultúre urobiť,“ upozornil Maďarič. „Neujasnenosť v týchto veciach doviedla v konečnom dôsledku ministerstvo kultúry pred realitu, že dnes má aj Hurbanove kasárne, ktoré chátrajú a treba ich nejakým spôsobom udržiavať“.

„Rovnako sa ministerstvo dostalo do pozície, keď má priamo v správe Budmerický kaštieľ. Takže má či už slovne, alebo fakticky spolu s avizovanou rekonštrukciou Slovenskej národnej galérie rozrobených veľa veľkých projektov,“ podotkol ďalej Maďarič s tým, že tým pádom nezostávajú financie na iné oblasti. Poukázal napríklad na budovu Slovenského národného múzea, divadelné budovy v Košiciach či nedokončenú rekonštrukciu Štátnej opery v Banskej Bystrici. „Výsledkom je množstvo rozbabraných vecí a nič nedokončené“.

Až sa človeku zdá, že Maďarič komentuje včerajšiu televíznu predvolebnú debatu najhorúcejších kandidátov na post bratislavského župana. Kto pozorne počúval, len sa utvrdil v dojme, že Krajcer je povrchný rozprávkár, ktorý ani len netuší, aké skutočné úlohy a možnosti taký župan má. Poplietol si župu s politickou žumpou…