Gustáv Murín

Šok a hrôza – takéto niečo sa tu nestalo ani v divokých 90. rokoch. Áno, zmizol vtedy Palo Rýpal, ktorý rýpal do žhavých mafiánskych tém. A práve preto občas zabrúsil aj do polosveta. Tam možno v jednej chvíli už nebolo cesty späť. Nevieme.

Čo vieme, je že, sa v tej dobe mnohým novinárov vyhrážali, aj fyzicky ich napadli (viď Peter Tóth), ale nezabíjali ich. Toto nie je miestnym zvykom.

Ďalšia nejasnosť –  bežné modus operandi slovenskej mafie má dve podoby: osamelý výstrel odstreľovača z diaľky alebo paľba samopalom zblízka. Ale vniknúť niekomu do domu (teda prekonať dvere a varovať tým obete) a zabiť obete čistými dvomi strelami? To sa stalo v prípade advokáta Ernesta Valka, ale to nebola mafiánska poprava.

Rimania už pred dvomi tisícročiami našli tú správnu otázku na to, kto čin spáchal – Cui bono? Komu to prospelo? Spomína sa meno Mariana Kočnera a jeho údajné vyhrážanie. Tak ak sa vyhrážal, bol by blázon, keby na niečo takéto aj dal pokyn. Navyše, dnes je slovenské podsvetie fakticky rozbité a nie je komu zadať takúto „prácu“. Takže pokiaľ smerovalo trestné oznámenie Kuciaka proti Kočnerovi či Bašternákovi, tak polícia naozaj nemala, čo riešiť.

A tiež dôležitý detail – u nás nebolo zvykom útočiť na ženy a deti (Adamčove besnenie je výnimkou, nie pravidlom).

Pozoruhodná je stopa, na ktorú upozornil Nicholson. Kalábrijská mafia patrí medzi najsilnejšie a najbrutálnejšie na svete. A jej bol vraj Ján Kuciak na stope na východnom Slovensku. V tomto prípade by začali kocky do seba zapadať.

Ako to bolo?

   Talianski mafiáni už dávno opustili zvyky zvečnené vo filme „Krstný otec“. Ide to tak ďaleko, že keď pri útoku ich obeť nezahynie, útočia aj na privolaných zdravotníkov, či záchranárov. Dávno je tiež medzi ich vedením nemálo žien, preto sú aj „legitímnymi“ terčami.

Naši mafiáni by útočili, ako akt pomsty za zverejnené fakty, ale také sa neobjavili. Kalábrijská mafia mohla takto poslať svoju „vizitku“, aby sa žiadne ani nezverejnili. A vniknutie do domu môže niesť symbolický odkaz, že pred nimi si nikto nemôže byť istý, ani za dverami vlastného domu.

Inými slovami, strelec alebo strelci prišli, vykonali zločin a sú už dávno preč, za hranicami.

Dôležitá je tiež poloha tiel a fakt, že na každú obeť stačila jedna guľka. To znamená, že sa nebránili, ani neutekali. A zabijaci teda nevnikli do domu násilím. Mohol novinár Kuciak poznať svojho vraha? To je tiež jedna z otázok, čo stojí pred vyšetrovateľmi. K obeti, ktorá by mohla mať podozrenie alebo sa brániť, prenikajú mafiáni zásadne cez „volavku“, teda osobu, ktorej obeť dôveruje. V prípade bývalého amerického odborárskeho bossa Jimmyho Hoffu využili jeho blízkeho príbuzného, ktorému bezmedzne práve pre to príbuzenstvo dôveroval. Toto je taliansky spôsob priblíženia sa k obeti. A ak novinár Kuciak išiel po stope talianskej Ndranghety na východe, tak musel mať aj informátora, či informátorov. A ak Ján Kuciak a jeho snúbenica stáli pokojne voči zabijakom, tak to mohol byť práve tento dôveryhodný informátor, ktorý zohral dvojitú úlohu – najskôr dával informácie novinárovi, potom sa zľakol a šiel to oznámiť mafiánskym bossom s tým, že sa to dá ešte „napraviť“. Logicky teda mohol byť použitý na bezproblémové priblíženie k obeti. Takémuto informátorovi by novinár otvoril bez podozrenia aj o polnoci a pustil ho dnu.

Odmena za prezradenie stopy k vrahom?

  Milión eur, spadli ste z jahody? Na tých našich zopár vagabundov, čo ešte ostalo v podsvetí by stačilo aj 10 000 eur. Ale zdá sa, že tí budú loviť v pamäti márne. A v prípade kalábrijskej mafie si ani takúto mastnú odmenu zrejme nikto netrúfne vybrať. Takže pán premiér môže byť pokojný. O túto sumičku štátne pokladňa zrejme nepríde. Ostatne, jeho vyhlásenie mohlo byť aj pod vplyvom emócií, ktoré časom opadnú.

V týchto dňoch mám plánované besedy s čitateľmi. Najnovšie v Šamoríne. Mal som besedu so študentami – pýtali sa na to, hovorili sme o tom. Mal som besedu s dospelými – – pýtali sa na to, hovorili sme o tom. Všetci o tom hovoria. A ak je toto mafiánska vražda, tak presne toto je účel mafiánskej brutality. Ak prichádza jedna z najkrvavejších a najbezohľadnejších, ale aj najmocnejších, mafií na svete z Kalábrie, tak týmto nm všetkým vystavili svoju vizitku. Lebo na budúce už nebudú musieť jednotlivcom (novinárom, ale aj policajtom, úradníkom a iným vo sfére ich záujmu) vysvetľovať, že to myslia vážne. Bude stačiť odkaz – spomeňte si na Kuciaka a jeho snúbenicu. Mafia terorizuje takýmito činmi (spomeňme si na rezanie a vystavovanie hláv u nás v 90. rokoch) svoje okolie, aby spoločnosť šokovala, ochromila, paralyzovala. A má náskok, lebo naozaj nikto nemohol predvídať, že takto udrie a štát ani nemá možnosti práve v demokratickej spoločnosti preventívne zasiahnuť, keď nie precedens, príklad, ktorý by sa dal použiť.

A čo ďalej? Neviem. Len mám zlé tušenie, že ak ide o kalábrijskú stopu, tak čelí tento štát vyhláseniu vojny, akú sme tu ešte nezažili…