Gustáv Murín

Začalo to niekedy pred letom, keď sa predseda SNS a parlamentu Andrej Danko nečakane rozhodol dať rozhovor pre „projekt N ako N-ádor“. Na prvý pohľad nelogicky, lebo rozhovor pre N-ádor predsa nemohol osloviť ani len omylom väčšinu slušných občanov a tých pár čitateľov N-ádoru žiadny rozhovor nepresvedčí, pokiaľ na to nedostanú jasný pokyn. Projekt N-ádor je predsa od začiatku stavaný ako „hovnomet“ na všetkých, čo si dovolia slobodne myslieť a dokonca aj vyjadrovať a to mimo ideologickej línie globalizačnej kliky, ktorá takéto extrémne ideologické plátky cez nastrčené subjekty financuje. Príklady majú v zahraničí, kde kupovanie novinárov beží už roky.

Potom prišlo ďalšie rozhodnutie vedenia SNS presadzovať cez ich ministra obrany Gajdoša absurdný nákup polstoročia starého amerického šrotu pod názvom stíhačky F-16. To jednoznačne nebolo rozhodnutie racionálne, ale politické. Ktosi sa chcel zalíškať Američanom a zaslúžiť si twitík od Trumpa (čo sa údajne aj stalo).

Potom prišiel nepochopiteľný útok Gajdoša na Slovenských brancov slovníkom, ktorý nedával žiadny zmysel. Preexponované výrazy a vyhrážky voči niečomu, čo je u nás len okrajovým javom bez na prvý pohľad vážnej logiky sa tým zaoberať. Bolo to teda opäť okázalé politické gesto. Signály komusi mimo Slovenska (a tomu komusi domácim posluhovačom), že SNS na čele s Dankom „ide v správnej línii“.

No a vrcholom bolo Dankove búšenie sa do pŕs, že on a len on zabráni „antisemitským výrokom“ v parlamente??? Čo je to za nezmysel? Od II. svetovej vojny neregistrujeme žiadny taký výrok. Veď čo len náznak niečoho takého a celá zostava ideologických plátkov (SME-čko, týždeň, N-ádor a Trend) by jačala ako zmyslov zbavená. Veď len číhajú na to, ako dať celému Slovensku nejakú špinavú nálepku. Ale nič také sa nedeje. Veď ani nemá prečo. Kto by mal záujem na niečo také? Ďalší absurdný pseudo-terč pána Danka, ktorý si tým zrejme chcel nakloniť tak mýtizovanú židovskú lobby, ktorá u nás dávno nefunguje (ak vôbec niekedy fungovala) a pre tú zahraničnú je pán Danko ľahko prehliadnuteľný.

Všetko to boli spočiatku a na prvý pohľad nepochopiteľné kroky, priam letné metamorfózy pána Danka z národniara na svetoobčana. Až pred pár dňami prišiel útok z N-ádoru na Dankov právnický titul a tým sa odrazu objasnili také nepochopiteľné premeny pána Danka. Ešte to ani nestihol ohlásiť a v N-ádore už dostali pokyn mu ten nápad kandidovať na prezidenta zhnusiť.

Prvým Dankovým omylom je absurdná ambícia prekľučkovať do prezidentského paláca s ledva desaťpercentným „výtlakom“ jeho strany a s biedou dvojnásobným jeho samého.

Druhým Dankovým omylom je nápad, že taká kandidatúra má mať dúhové spektrum všeobjímajúceho a teda amorfného politického postoja. Voliči volia za Slovensko, alebo proti Slovensku (svetoobčania), nikdy nie niečo medzi.

Tretím a najväčším Dankovým omylom je ilúzia, že sa dá s boľševikom dohodnúť. Boľševik uznáva dohody len dovtedy, kým sa mu hodia. Ale nikdy nezabúda. A neodpúšťa. To platí aj pre tých novodobých, ktorých vyfabrikovala globalizačná klika (alias „deep state“, ako ich nazýva Trump) v rámci umelo vyvolanej novej Studenej vojny (ako to konštatoval aj generálny tajomník OSN), kvôli lepším kšeftom so zbrojením. Líškať sa agentom-provokatérom z N-ádoru a im podobným je nielen naivné, je to doslova samovražedne hlúpe. Márne sa preto dnes pán Danko rozhorčuje nad ich špinavými praktikami a tým, ako ho najnovšie ohádzali blatom. On to považuje za „zradu“, veď sa toľko cez leto snažil. Nie je to „zrada“, pán Danko, je to len a len Vaša hlúposť. Zapamätajte si navždy – boľševik pozná len vopred vyvolených a inštrukcie, kto medzi nich nepatrí. A Vy ste sa pchal, kam ste nemal. Teraz sa nečudujte…