Gustáv Murín

Po roku 1989 sme sa stali pokusným poľom pre neoliberálne experimenty, ktoré v krajinách pôvodu už dávno zavrhli, ako zvrátené. My sme teda pápežskejší od Pápeža, čo si môžeme názorne dokladovať na našom neoliberálnom súdnictve.

Pri práci na najnovšej knihe MAFIÁNSKY GANG SÝKOROVCOV (Kompletná história najstaršej slovenskej mafiánskej skupiny. Limitovaná edícia s DVD), ale aj v už vydaných knihách Mafiáni 3 a nedávno vydanej Mafiáni 5 som našiel šokujúcich príkladov viac ako dosť.

Ďalšou bizarnosťou našich súdov, okrem bazírovania na formalitách (keď sa komusi zachce), je ich preveľká ochotu púšťať vrahov a mafiánov na slobodu pri najmenšej príležitosti. Aj procesnou chybou.

Celý gang na slobode

   O tento rekord sa postaral sudca Kán (Mafiáni 3): „Siedmi obžalovaní kolárikovci sedeli už 32 mesiacov vo väzbe, keď 7. augusta 2002 podal krajský prokurátor JUDr. Jozef Sonderlich na príslušný súd kompletnú žalobu v rozsahu 1 880 strán aj so žiadosťou o predĺženie ich väzby, ktorá sa mala skončiť 8. septembra 2002. Kauzu pridelili sudcovi Kánovi, ktorý mal v tom čase už tri dni riadnu dovolenku. V deň podania žaloby si však prišiel po výplatu, 19. a 20. augusta podpísal povolenky na návštevu obžalovaným a 23. augusta si prišiel po zálohu. Kolegovia aj pracovníčky trestnej kancelárie ho vďaka tomu opakovane upozornili, že návrh na predĺženie väzby musí na Najvyšší súd SR podať najneskôr desať dní pred vypršaním pôvodnej väzby, teda do 28. augusta. A nemal by to byť problém, lebo Najvyšší súd SR väzbu obvinených už dvakrát predĺžil (v decembri 2001 a po druhý raz v apríli 2002). Sudca Kán nastúpil do práce 26. augusta a napriek nesmiernemu úsiliu, na ktorého preukázanie si po prevalení škandálnej kauzy privolal ako svojho advokáta JUDr. Pavla Hagyariho, sa mu spis včas doručiť nepodarilo. Pre Plus 7 dní za prítomnosti zmieneného advokáta neskôr s blahosklonným úsmevom dokumentovaným fotografiou vyhlásil: ´Bolo pre mňa veľkou traumou, keď som sa… dozvedel, čo sa stalo.´ Reportéri toho istého časopisu zistili, že sudca Kán sa len nedávno presťahoval z bytovky do novo zrekonštruovaného rodinného domu, pred ktorým parkuje VW Polo, ale aj nový Opel Frontera, ten, bratku, za dva milióny (cca 66 tisíc eur)! Ďalší takýto luxusný voz vlastnil sudcov syn. Podľa toho istého zdroja sa po prepustení kolárikovcov mala začať v podsvetí zbierka na sedem miliónov korún (cca 232 tisíc eur) a polovica pripadnúť nešikovnému sudcovi. Na otázky reportérov o tom však sudca Kán už neodpovedal.

Pri prepustení sa kolárikovci teda dušovali, ako veľmi im chýbala rodina, ktorej sa odteraz budú o to viac venovať. Ale Už dva dni po prepustení kolárikovcov sa začala séria ohnivých pripomenutí, že sú na slobode. Do mesiaca zhorelo šesť luxusných áut rôznych podnikateľov. Okrem jedného rovnakým rukopisom – vybité predné okno, vhodená horľavina a škrtnutie zápalkou…“

Sloboda pre vraha

   Branislav Adamčo je ako viacnásobný mafiánsky vrah odsúdený na doživotie. Kým sa tak však stalo došlo k nasledovnej bizarnosti (Mafiáni 5): „V Adamčo sa skrýval v Maďarsku, keď ho v polovici roku 2005 polícia obvinila ako šéfa mafiánskej bandy z vydierania a výpalníctva. Aj keď ho v októbri 2005 našli slovenskí pátrači a previezli do vyšetrovacej väzby, súdy ho po pár mesiacoch pustili na slobodu. Pritom od roku 2003 čelil pred Krajským súdom v Banskej Bystrici obvineniu z vraždy Karcela, a keby naše súdy takéto závažné zločiny riešili prednostne (čo je presne úlohou Špecializovaného trestného súdu, ktorý pán Harabin tak veľmi nemá rád), nemohol by Adamčo vraždiť v Moste pri Bratislave…“

Bizarnosti najväčšej bankovej lúpeže v našich dejinách

   Počas prvého januárového víkendu 1996 z trezoru nitrianskej pobočky Všeobecnej úverovej banky (VÚB) zmizla astronomická suma v hodnote 174,7 milióna korún (cca 5,8 miliónov eur). Pritom priebeh lúpeže a jej aktéri boli známi od 30. júla 1999! V januári roku 2000 vyšetrovateľ spracoval návrh na podanie obžaloby dokopy voči šiestim páchateľom (MAFIÁNSKY GANG SÝKOROVCOV): „Napriek závažnosti trestného činu sudca Okresného súdu v Nitre obvinených prepustil z kolúznej väzby. Vraj nehrozilo ani ovplyvňovanie svedkov, ani páchanie trestnej činnosti, ani útek za hranice (?!)… Trinásť rokov si obžalovaní užívali slobodu. Podľa Plus 7 dní Pavel Kováč mal obchodovať s textilom, v Nitre spokojne žil Július Buday a po starožitníkovi Gustávovi Ikerovi v Krvavých Šenkoch ostala spustnutá farma. V jedinom udržiavanom dome žila jeho manželka, ktorá ho ale roky nevidela. Preto reportéri odhadovali, že odišiel za bratom do Kanady. A ukradnuté peniaze zjavne nikomu nechýbali…

K bizarnostiam slovenskej justície patrí fakt, že päťtisícstranový spis ležal na súde tak dlho, až príslušný sudca zomrel. A keďže nový sudca si musel naštudovať celý spis odznovu, proces sa po trinástich rokoch vrátil na začiatok! A až po dvanástich rokoch súdneho procesu a osemnásť rokov po čine 29. októbra 2014  Najvyšší súd SR na štvrtý pokus potvrdil rozsudky.“

Keď prokurátorka chybuje

    Ľuboš Ferus alias Muky je príklad nekonečného seriálu, kedy sa známy mafián chvíľu objaví za mrežami a hneď zasa nie. Bizarný príklad máme z roku 2013, kedy bol jedným z obžalovaných v kauze vraždy mafiánskeho bossa Sýkoru (MAFIÁNSKY GANG SÝKOROVCOV): „V čase obvinenia si Ľuboš Ferus už odpykával tri roky väzenia za ekonomický delikt v kauze nitrianskeho cukrovaru… Na súd ho priviedli z výkonu trestu. Zvyšných troch obžalovaných prepustili z väzby kvôli procesnej chybe prokurátorky po podaní obžaloby v júli 2012. Erik Tomus z Krajského súdu v Bratislave: ´Obvinení boli príkazom predsedu senátu Okresného súdu Bratislava I prepustení z väzby na slobodu z dôvodu, že prokurátorka Generálnej prokuratúry SR nedodržala zákonom predpísanú lehotu na podanie obžaloby pred uplynutím predĺženej lehoty trvania väzby a sama nerozhodla o prepustení obvinených na slobodu.´ Hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová: ´Generálny prokurátor Jaromír Čižnár vydal pokyn na okamžité preskúmanie spisu. V prípade potvrdenia nesprávneho postupu prokurátorky bude vyvodená okamžitá disciplinárna zodpovednosť´.“

Vy rozumiete tomu, že u takej závažnej kauzy (sledovanej aj verejnosťou) si niekto v roli prokurátorky dovolí takýto profesný lapsus? Ja teda nie…

Na slobode v Mali

   Ďalším kurióznym prípadom je jeden z podozrivých z únosu syna prezidenta Kováča, Ľuboš Kosík. Ten bol odsúdený za veľké vydieranie a na krku má ďalšie obvinenie (MAFIÁNSKY GANG SÝKOROVCOV): „V súhrne za obidva nové zločiny hrozí Kosíkovi doživotie. Sudca Okresného súdu BA I, ho vzal do väzby, ale napriek protestom prokurátora, Krajský súd Kosíka prepustil. A tak Kosík ušiel.“ Ušiel do Mali. Tam sa o neho, podľa médií, dobre postarala „Čierna bača Iby“, skrachovaný showman a neúspešný kandidát vo voľbách za Komunistickú stranu.

Policajt-nepolicajt

   Bizarný je tiež príbeh Jozefa Kovačoviča alias Jozefa Draga alias Jozefa Patocza alias Dorela Levrona. Mafián v policajných službách? No, povedzme. Ale nás zaujíma iné (MAFIÁNSKY GANG SÝKOROVCOV): „Drag bol neskôr pre nečinnosť sudcu v kauze bytovej mafie prepustený z väzby a chodí ochotne svedčiť vo veci podvodov s pozemkami. S vlastným ochrankárom a dvomi civilnými policajtmi za chrbtom…“

Mimochodom, sudca Pavol Dekánek ostal nečinným v danej veci až do konca roku 2012! Podľa Dragovho advokáta, vtedy poslal len akýsi návrh termínov na pojednávanie, ale o žiadnom nerozhodol, takže to skôr vyznelo ako aliby, že vo veci koná. A keďže takto nekonal až v päťdesiatich rôznych kauzách, čelil disciplinárnemu konaniu a od roku 2015 už sudcom nie je…”

Perlička na záver

   Okoličány so svojou bandou terorizoval východ Slovenska celé roky: vraždy, násilnosti, vydieranie… Dva krát bol odsúdený na doživotie, ale kvôli nevôli Najvyššieho súdu SR trvalo viac ako desať rokov, kým sa tak stalo aj po tretí krát a definitívne. Medzičasom sme boli svedkami takýchto bizarností (Mafiáni 3): „Ústavný súd ešte koncom apríla 2008 rozhodol, že Okoličány bol niekoľko týždňov vo väzbe bez rozhodnutia súdu a nariadil jeho prepustenie. Špeciálny súd totiž nestihol včas rozhodnúť o predĺžení väzby, pretože prokuratúra podala obžalobu až na poslednú chvíľu. Rozhodnutie o prepustení si vyslúžilo kritiku zo strany Špeciálneho súdu, ale aj politikov. Ministerstvo spravodlivosti dokonca v reakcii na jeho prepustenie navrhlo zmeniť pravidlá o rozhodovaní o väzbe. Väzba v prípravnom konaní Róbertovi O. vypršala 28. apríla 2007 a prokurátor podal obžalobu iba jeden deň predtým.”

Mimochodom, Daniel Lipšic ešte ako poslanec za KDH práve na príklade Okoličányho navrhoval, aby v prípade na doživotie odsúdených ich odvolania nemali vplyv na dĺžku väzby. Asi nemôžeme pochybovať, že jeho politické presvedčenie je liberálne. Ale komusi sa takéto riešenie (on je tiež autorom zákona dohody o vine a treste, ktorý perfektne funguje, ale aj princípu „tri krát a dosť“) nehodilo a tak sme svedkami ďalších bizarností v prípadoch súdenia najťažších zločincov…

(pokračovanie)