Gustáv Murín

Tento príbeh sa opakuje po stáročia od čias Shakespearovho Macbetha i Richarda III.. Realita sa dá ohýbať len po určitú medzu, potom vystrelí do tváre ohýbačom. A je to rana! Snaživým Matovičovým katanom prihára. Keď už aj týždenník Plus 7 dní zaznamenal krvavý účet ich nadpráce pre zločinný Matovičov režim titulkom „Pach morbídnosti“ – to je začiatok konca. A pritom by im obom stačilo naštudovať si ako skončili „besné psy“ predošlého boľševického režimu. Je to stručné – každý zločinný režim ich na začiatok potrebuje na zastrašenie opozície. A až urobia svoj špinavú prácu, zbavuje sa ich. Lenže Kysel s Čurillom to prehnali – šesť samovrážd nimi obvinených a jeden pokus o samovraždu?! Toto si Matovič, ktorému beztak tečie do topánok, nemôže dovoliť dlho kryť. Ešte to Kysel nepochopil, keď nedostal „za zásluhy“, o čo škemral v kandidatúre na špeciálneho prokurátora?

Neschopí sú schopní všetkého

   Kým sa Kysel, s podporou generála Lučanského (?!), držal stíhania skutočných mafiánov, bolo všetko v poriadku. Ale on sa dal na politické procesy. A tu je príklad ako v duchu boľševických zinscenovaných politických procesov: Na internete začala kolovať kópia vyšetrovacieho spisu, v ktorom povestný vyšetrovateľ Čurilla obviňuje údajnú zločineckú skupinu Bödor – Gašpar. Za únikom je snáď známa vykrádačka spisov Tódová, ktorá si asi omylom vstúpila do svedomia?!! Zrejme vďaka nej sa teda dozvedáme akých neuveriteľných výplodov je schopný tento Matovičov osvedčený katan pplk. Mgr. Ján Čurilla, ktorý ide v stopách Mečiarových „Stredoslovákov“. Doslova ohromujúci je bod 2 obvinenia s týmito formuláciami: „presne nezisteného dňa… v doposiaľ nestotožnenej veci…„informoval doposiaľ nestotožnenú nepovolanú osobu… za úplatok v doposiaľ nestotožnenej výške…“ A tento paškvil kryje bývalý zaslúžilý prokurátor Peter Kysel?!!

Ani Kysel, ani Čurilla si zjavne nenaštudovali, ako skončili ich boľševickí predchodcovia. Kysela opozícia prirovnáva k Urválkovi. Ten bol najviac vidieť za zinscenovaných politických procesov, kde besne jačal. Ale na Kysela sa skôr hodí boľševický „fanatický radikál“ Karel Vaš, ako ho nazval český historik Pavel Paleček v rozhovore pre denník Pravda (Miroslav Čaplovič, 6.2.2013). Tak si to porovnajme:

„Súdni znalci ho v posudkoch označili za človeka so sadistickými sklonmi. Na nikoho nebral ohľad. Táto vlastnosť mu v ére strašnej totality pomohla dostať sa na dôležité miesta, ktoré zastával. Režim potreboval nenávistných ľudí, ktorí kruto zúčtujú s nepohodlnými osobami. Bol radikálny fanatik sovietskeho typu. Mnohí československí komunisti sa síce správali veľmi zle navonok, ale nedoťahovali všetky prípady do absurdity s brutálnym pozadím aj voči sebe navzájom.“

A kto iný, než sadista zakáže generálovi Lučanskému nielen telefonát s rodinou, nielen list jeho 13-ročnej dcérky, ale aj jej púhu fotografiu na cele?!!

Obalka knihy General Milan Lučanský

„Viac ako polovica všetkých popravených v Československu boli príslušníci bezpečnostných zložiek. Vaš sa zbavoval špičiek ozbrojených síl. Postaral sa o odsúdenie asi siedmich generálov… Vašov fanatizmus umocňuje fakt, že do väzenia posielal dokonca aj sudcov, ktorí sa mu zdali nie dostatočne zásadoví…“

No a čo robí Kysel s Čurillom? Zobrali si prirodzenú hierarchiu Policajného zboru a absurdnými obvineniami, aké sme si uviedli v úvode, sa pokúšajú splniť politickú zákazku! Jedného generála už na svedomí majú…

Postupujú ako ich vzor Vaš: „Ako funkcionár vrchného vojenského súdu školil sudcov o sovietskom práve. Zdôrazňoval im, že priznanie je hlavný dôkaz… ako dostatočný dôkaz, aby niekoho mohli popraviť.“ Aj Kysel-Čurilla kašľú na reálne dôkazy, im naozaj stačí dostať z niekoho psychickým, aj fyzickým terorom, aj absurdné priznanie. A hlavne udanie iných. To došlo Böhmovi a spáchal samovraždu, to došlo Jankovskej a pokúsila sa o ňu…

Katani obetnými baránkami

   Prešlo len pár rokov, Kyselov boľševický dvojník Vaš splnil svoju špinavú úlohu, a odrazu sa karta obrátila. Jeho boľševickí zadávatelia špinavostí si čistili ruky, zbavovali sa katanov. Ešte sa pokúsil uniknúť:

„Keď sa (Vaš) dozvedel, že uväznili Bedřicha Reicina, Vaš sa ponáhľal, aby vyslovil podozrenie, že bol špión a zradca. Na piatich stranách protokolu podal udanie na Reicina. Ten bol pritom Vašovým šéfom. Reicin riadil vojenskú kontrarozviedku. Nakoniec ho popravili v decembri 1952. Súdili ho v procese s takzvaným protištátnym sprisahaneckým centrom Rudolfa Slánskeho. Proces s Vašom bol na tento proces naviazaný…“

Vaš teda neunikol. Minimálne svedomiu neuniknú ani dvojičky Kysel-Čurilla. Osud vie byť ironický:

„Vaš sa takisto ocitol na čiernom zozname a stal sa paradoxne obeťou režimu, ktorý pomáhal krutým spôsobom budovať… Mal osobité podmienky na výkon trestu. Po necelých dvoch rokoch ho z Leopoldova premiestnili do osobnej väzby ministra vnútra v Prahe… Priznal sa mi, že v Leopoldove ho spoluväzni opakovane zbili. Prečo ho nezabili? Rozprával som sa s jeho spoluväzňami. Dozvedel som sa, že mu nevzali život, lebo už nepredstavoval hrozbu. Zároveň to brali ako humánne gesto – nechceli si špiniť ruky s takým darebákom…“

Takto skončil nielen „elitný“ boľševický prokurátor, a nie jeden, ale všetci brutálni vyšetrovatelia, či už väzením, alebo vyhodením z ich krvavého zamestnania. Škodili pár rokov, doživotne za to pykali…

Ak si Matovičovi poskokovia, od Naďa cez Mikulca, Kolíkovú, Kovaříka až po zástup hlasovacích robotov v parlamente myslia, že Božia mlyny prestali mlieť – mýlia sa. Čím viac zla napáchajú, tým to bude pre nich horšie. Ešte je čas sa zastaviť, ešte je čas vystúpiť, ešte je čas priznať vinu, ešte je čas prijať zaslúžený trest.

Kysel s Čurillom majú na rukách krv nevinného generála Lučanského. Podrobne o tom píšem v najnovšej knihe „Generál Milan Lučanský“, ktorá vychádza začiatkom marca a už je v predpredaji. Nech už by bol akýkoľvek násilný koniec statočného policajného veliteľa, je to ich krvavá „zásluha“. A aj Černák si myslel, že keď zavraždenú obeť s jeho kumpánmi zakopú, tak je vec „vyriešená“. Bárdy-smečka s Tódovou a celou zberbou od zloby žltých novinárov sa snažia zakopať pamiatku generála najhlbšie, ako sa dá. Robia tú istú chybu, ako Černák. Ešte sa svojej obeti vďaka Rezníkovej „Žumpe“ na RTVS cynicky smejú. Aj oni si myslia, že je všetko ich zlo vyriešené. Nie je a obraz umučeného generála sa Kyselovi s Čurilom bude vracať znovu a znovu. Ale to ich už terajší mocipáni kryť nebudú. Sami budú mať starostí s vlastným svedomím až nad hlavu…