Gustáv Murín

Sami sa usvedčujú. Zločinná vláda Psychopatoviča, Mafošského Multitrtka, Sasanku a Bábkoherečky by rada zabudla na svoju prvú politickú obeť. Nezabúdajme, že ich politický teror stál na podpore extrémisticky propagandistickej žltej tlače, takže pri zatýkaní politických obetí štváči preoblečení za novinárov nikdy nechýbali. A, ajhľa, aká radikálna zmena – keď zúfalo vláčili telo generála Lučanského hore-dole po Slovensku a minister arogancie Naď tvrdil, ako mu vylepšili zrak, žiadny z od nenávisti zožltnutý novinár, či novinárka pri tom neboli! A aj osvedčená vykrádačka vyšetrovacích spisov, Tódová, záhadne mlčala.

Smrť generála Lučanského spôsobila vo verejnosti šok a namiesto toho, aby „Krvavá Mary“ Kolíková okamžite prijala politickú zodpovednosť a odstúpila, udiala sa ďalšia bizarnosť. Namiesto komisie, ktorá by vyšetrila v prvom rade zodpovednosť jej a ďalších spoluvinníkov, tá istá Kolíková si vyfabrikovala Komisiu, aby ňou zalepila oči verejnosti. A opäť je tu radikálna zmena – osvedčená vykrádačka vyšetrovacích spisov, Tódová, záhadne mlčí. Celé tri mesiace dokáže držať bobríka mlčania a nijako nepátra po tom, na čo Komisia prišla. Evidentne by to nehralo do karát zločinnému režimu, ktorému ona tak verne slúži.

Tri mesiace hrala „Krvavá Mary“ Kolíková o čas, až sa pred pár dňami objavila v žltej tlači len malá správička, ževraj už sa chystá Správa. No a samozrejme, žiadne citácie z nej (zo spisu Kuciak vykrádali podľa ľubovôle celé strany!). Len podľa vopred jasného zadania ubezpečenie, že generálovi sa vlastne nič nestalo a nikto za nič nemôže. Ale žiadne podrobnosti, aby sa toto paušálne tvrdenie nedalo vyvrátiť. Odvtedy je zase ticho.

Veď je to jasné. Táto zločinná vláda v stelesnení „Krvavej Mary“ Kolíkovej vie, že má na rukách krv generála. A že svoju politickú zodpovednosť už nijako nezmyje. Tak hrajú na čas a dúfajú, že ľudia zabudnú. Ale mýlia sa. Za viac ako tri mesiace vraj vyfabrikovovali 23 stranový elaborát, ktorým sa pokúšajú vyviniť z násilnej smrti generála Lučanského, ale tak veľmi im to nejde, že sa boja ho zverejniť. Naproti tomu už je dostupná 300-stranová kniha „Generál Milan Lučanský“, kde si každý môže porovnať fakty života i umelo vyvolanej kauzy generála s vládnymi fabuláciami. Najšokujúcejšie je poznanie, že vôbec nemal byť vo väzbe. Veď proti nemu vyfabrikovaná kauza stála na „svedectve“ kajúcnikov, ale také už boli v minulosti súdmi jasne vyvrátené!

Obalka knihy General Milan Lučanský

Lučanský a kajúcnici

   Inštitút „svedectvo za zmiernenie trestu, či slobodu“ do práce orgánov činných v trestnom konaní priniesol a presadil (to treba priznať) JUDr. Daniel Lipšic z pozície ministra spravodlivosti. Zrejme sa nechal inšpirovať dávnejšie v USA overenou v praxou. Tento u nás relatívne nový nástroj spravodlivosti bol veľmi účinný v rozbíjaní celých mafiánskych bánd na Slovensku v minulosti. Ale pochybnosti o jeho nadužívaní v iných prípadoch vzniesol v odbornej tlači JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave. A uviedol príklad „kajúcnika“ Krajčíka, ktorý falošne svedčil a dokonca aj vyfabrikoval falošnú nahrávku, ktorá mala usvedčovať ex-prokurátora Jozefa Mamráka zo spolupráce s podsvetím a prijatia najmenej 40-tisícového úplatku. A na želanie vyšetrovateľov klamal aj o iných kauzách.

Krajčík na súde pod ťarchou dôkazov priznal, že nahrávky vyrobil. Obvinili aj muža, ktorý údajný hlas Mamráka hral. Tento „herec“ sa priznal. Krajský ex-prokurátor to komentoval slovami (juliamikolasikova.blog.sme.sk): „V protikorupčnej jednotke je to samý poľnohospodársky inžinier, a tak to aj vyzerá.“ Z falošného obvinenia ho síce súd očistil, ale hanba z nezákonného zatknutia dodnes visí na internete v sprievodných článkoch bulváru. Za to ich JUDr. Mamrák zažaloval a na súde prvého stupňa odškodné vyhral. Úrad inšpekčnej služby poslal šiestich policajtov (radových i ich nadriadených) na detektor lži. Výsledok, ani možné postihy, sa verejnosť už nedozvedela…

Jána Krajčíka odsúdili za marenie spravodlivosti, krivú výpoveď a krivú prísahu na deväť rokov. A sudca Šamko upozorňuje na ďalší prípad zneužitia tzv. kajúcnika: „Oh­ľad­ne nepresvedčivých vý­ko­nov ka­júc­ni­kov v tres­tnom pro­ce­se a naiv­nej vie­re or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní v ich za­ru­če­nú prav­di­vosť, mož­no spo­me­núť aj iný prí­pad, nap­rík­lad tres­tnú vec sú­čas­nej čes­kej euro­ko­mi­sár­ky Věry Jou­ro­vej, kto­rú v ro­ku 2006 po náv­ra­te zo služob­nej ces­ty (v tom ča­se pra­co­va­la na mi­nis­ter­stve pre miest­ny roz­voj a ma­la na sta­ros­ti do­tá­cie z EÚ) za­dr­ža­li, ob­vi­ni­li z pri­jí­ma­nia úp­lat­kov (ko­run­ný sve­dok pri roz­ho­vo­re s inou oso­bou ho­vo­ril o jej úp­lat­nos­ti, čo bo­lo za­chy­te­né skry­tou ka­me­rou) a nás­led­ne strá­vi­la vo väz­be 33 dní. Bo­la ob­vi­ne­ná na zá­kla­de vý­po­ve­de tzv. ko­run­né­ho sved­ka, av­šak nás­led­ne bolo tres­tné stí­ha­nie vo­či nej za­sta­ve­né. Ok­rem vy­chva­ľo­va­nia sa sved­ka, že má Jou­ro­vú ´vyrie­še­nú´ a tvr­de­ní o mi­lió­noch pre ňu a dô­ka­zu z po­ču­tia ´sta­ros­ta P. pre­do mnou po­ve­dal, že dal Věre pe­nia­ze´ ne­bo­li za­bez­pe­če­né žiad­ne dô­ka­zy. V ČR pred­met­nú si­tuáciu ozna­či­li ako čis­té ´ob­vi­ne­nie bez dô­ka­zov´.“

Aj vďaka tejto skúsenosti český bezpečnostný analytik Andor Šándor povedal (Hlavné správy): „Ak sa to dnes všetko stavia na tých kajúcnikoch, ktorí majú možnosť si vybrať – 10 rokov natvrdo, alebo 3 roky s podmienkou, tak sa proste obávam, že keď polícia a štátne zastupiteľstvo, u vás prokuratúra, nebude korektná, tak kajúcnici polícii proste za odmenu môžu slúžiť k doplneniu dôkazov, ktoré polícia nemá. A tu by som bol veľmi opatrný.“

Pochybné svedectvo Jankovskej

   Nie je známe, že by vyšetrovateľ, ktorý sa hrubým spôsobom dopustil s pomocou „kajúcnika“ návodu na krivé obvinenie bývalého zaslúžilého prokurátora, JUDr. Mamráka, bol za uvedené profesné zlyhanie akokoľvek disciplinárne riešený. A je celkom možné, že naopak pracuje na ďalších „atraktívnych témach“ svojskou metódou, ktorú môžeme dokumentovať na prípade „svedectva“ bývalej námestníčky ministerky spravodlivosti Jankovskej. Veď podľa obvykle veľmi dobre o kriminálnej scéne informovanej blogerky Mikolášikovej sa jej výsluchu zúčastnil aj operatívec z NAKA-Západ, podozrivý, že tomu komplotu s falošnými nahrávkami proti JUDr. Mamrákovi napomáhal…

S Jankovskou sa vezie už od počiatku jej kariéry sudkyne jej spriaznenie s mafiánskym bossom Čongrádym, ktorému mala vybaviť násilné prevzatie vychýrenej reštaurácie a baru Fatima v Trenčíne. Obvineniu zo zneužívania postavenia sudkyne sa dlho úspešne vyhýbala a naťahovala aj súd, pred ktorý ju doslova po desaťročiach priviedla žaloba pôvodných majiteľov. Ale fatálnu ranu jej zasadilo objavenie šifrovanej komunikácie medzi ňou a ďalším mafiánskym vybavovačom, Mariánom Kočnerom. Podľa nej mala cez svoje osobné kontakty ovplyvňovať v jeho prospech viaceré súdne rozhodnutia, najmä cez vlastnú sestru a iné spriaznené sudkyne. A údajne až 6 000 správ, čo si s Kočnerom vymenili viedlo k zatknutiu nielen jej, ale aj 17 ďalších osôb, z toho 13 v sudcovskom stave. Bol to strmý pád. Pochopiteľne, že sa s tým len ťažko zmierovala. Z privilegovanej osoby rovno za mreže, to je veľký nápor na vlastné sebavedomie. Tak siahla po hladovke, ale krásavice hladujú bez problémov kvôli štíhlej línii a tú už mala. Navyše si jej protestnú hladovku médiá nevšímali a žltá tlač jej nakladala bezohľadne ďalej. Po niekoľkých mesiacoch nastal zlom – doslova. Hrdá bývalá sudkyňa a bývalá námestníčka ministerky spravodlivosti sa odrazu rozhodla „spolupracovať s vyšetrovateľmi“. Iste zajasali, lebo práve na to je nimi zneužívaná väzba. Ibaže dlho im to nadšenie nevydržalo.

A vrchol všetkého. Údajný korunný svedok proti generálovi Lučanskému, František Böhm, pod vplyvom výčitiek svedomia spáchal samovraždu!

Viac nájdete v zmienenej knihe…