Gustáv Murín

Pred Novembrom 1989 sme mali jedno z najlepších školstiev na svete, čo sa odrazilo aj v suverénnom uplatnení našich mladých ľudí v zahraničí.

Pravda, najskôr sme ale museli prekonať klasické boľševické experimenty („boľševik“ môže byť aj člen komunistickej strany, ale hlavne je to fanatický „inžinier ľudských duší“). V nich 4-ročné gymnaziálne štúdium skrátili na tri roky a 9-ročné základné na osem rokov. Tak vnikol paškvil zvaný 11-ročenky. Neblahý sovietsky vplyv však tí rozumnejší vo vedení nášho školstva dokázali postupne eliminovať a vypracovať skutočne špičkovú vzdelávaciu sústavu (vrátane dnes znovuobjavovaných učňoviek).

Žiaľ, po Novembri 1989 si u nás urobili eldoráda tí najbizarnejší západní „reformátori“ a tak tu máme jednu „reformu“ za druhou, aby si každý z nich na našej mládeži schuti zaexperimentoval. Tohto absurdného nátlaku sme sa dodnes nezbavili, ako keby u nás školstvo začalo len včera a nie už za Márie Terézie. K dovŕšeniu toho najhoršieho dnes máme ministra školstva s najzavrhnutiahodnejšou „kvalifikáciou“. Ako vyučený obuvník a potom kaderník „celevríť“ sa tento plagiátor stal ministrom aj preto, že je to frajerka Sulíkovho syna. Toto zavrhnutiahodné rodinkárstvo prechádza žltá tlač hanebným mlčaním, ako koniec-koncov celé bašovanie tejto politickej zberby.

A tak tu máme „z dovozu“ absurdnú , zo Západu napapagájovanú a pre prax nedomyslenú „inklúziu“. Už som TU o tom písal. Tým to ale nekončí. Boľševik nového typu nespí. Vždy sa totiž ešte nájde „reformátor“, čo si s našimi detičkami ešte nezaexperimentoval. A tak tu máme najnovší, úplne chorý nápad „vysokoškolských asistentov“.

Svet podľa Imriška

   Nemám rád tie zjednodušené generalizácie, že keby ženy riadili svet, bolo na ňom automaticky lepšie. Mám príklad opaku.

Na vysokej škole sme mali rôznych spolužiakov a spolužiačky, ale jeden bol fakt exot. Plešatý, obézny, prostoduchý. Dobráčisko, ale tupoň. Na laboratórnom cvičení z cytológie sme mali nakresliť, čo vidíme na preparáte. On nakreslil tú špinu, čo mal na okuláry.

Bol povestný tým, že žiadnu skúšku neurobil na prvý pokus. Ani na druhý, či tretí. Každá skúška bola skúškou nervov skúšajúcich. Dávno by vyletel, ale bol tu háčik. Či skôr poriadny hák. Jeho mamička bola krajská psychologička. A dospela k záveru, že jej synáčik je génius, len to nikto ešte nepoznal. Razila teóriu, že on všetko vlastne vie, len sa to bojí povedať?!! Imriško tak mal od nej nariadené štúdium kníh proti tréme. Poznal tak všetky triky a metódy, ako sa nebáť skúšok. Veď sa ani nebál. Ale štúdium kníh proti tréme mu zabralo toľko času, že na žiadnu skúšku nebol dosť pripravený. A keď ho niektorý profesor vyhodil už piaty krát, nastúpila jeho opičia mamička a toľko do nešťastného examinátora hučala, až to vzdal a tak tento Imriško prechádzal z ročníka do ročníka vysokej školy nepoznačený príslušným vzdelaním. My, čo sme sa pocitov učili, sme si mysleli, že tú školu nemôže dokončiť. Ale dokončil. Mamička-psychologička presvedčila celú komisiu, že ak mu to „dajú“, bude mať od neho slávna univerzita navždy pokoj. Uverili, dali, mýlili sa.

O rok si Imriško hnaný ambicióznou mamičkou prišiel pre titul doktora prírodných vied. Neviem akým zázrakom, ale aj to mu dali. A tým to neskončilo, ambiciózna hyperaktívna mamička presadila, že jej synáčik s doktorským titulom predsa nemôže robiť inú, než riadiacu funkciu! A tak sa naozaj stal vedúcim laboratória, kde posledná laborantka vedel tisíc krát viac, než on.

Ak by tento svet riadili takého mamičky a ich Imriškovia, tak ten svet doriadia na nepoznanie…

Zbohom zdravý rozum

   Už tu máme chorý západný systém, v ktorom študenti hodnotia profesora?!! Nemalo by to byť naopak? Stáročia ľudstvo napredovalo vďaka princípu, kedy profesor zhromaždil okolo seba najtalentovanejších študentov a tí potom posúvali vedu a poznanie vpred. Vďaka neo-liberálnym boľševikom je úspešný tradičný model postavený revolučne na hlavu. Ten najnetalentovanejší, najlenivší, najtupší študent posudzuje profesora, ako každý iný?! Ale to je pre týchto „inžinierov ľudských duší“ málo. Oni na tej hlave ešte chystajú vrtieť špirálu hlúposti zvanú  „asistenti na doštudovanie“. Čiže namiesto toho, aby bola vysoká škola výberovou inštitúciou, ktorú dokončia len tí najlepší, frajerka Sulíkovho syna nám tu chystá nasilu naklonovanie desaťtisícov Imriškov?! Lebo vraj nie každý vysokoškolák štúdium ukončí. No a? To je snáď ukážka dobrej práce profesorov, či?

Nemusíme túto absurditu školských „reformátorov“ nejako zvlášť rozoberať. Veď sme si uviedli príklad obludnej „asistencie“, ktorá bola pred rokom 1989 výnimkou. Teraz bude (za naše peniaze) pravidlom?! Presne podľa „vzoru“ ministra-plagiátora budú tu nasilu   „vyučení“ bez potrebných znalostí a záujmu o ne. A ich „kvalifikáciou“ presne podľa vzoru ministra-plagiátora bude rodinkárstvo a politická protekcia?!

Na sociálnych sieťach (poslednom útočisku demokracie a slobody slova) som však našiel aj komentár, ktorý v tejto ďalšej z nekonečnej série „reforiem“ (viete, že nejaký „odborník“ na Ministerstve školstva dal zrušiť označenie tried v 8-ročných gymnáziách rímskymi písmenami a o rok to vrátili späť?) našiel toto pozitívum:  „Nová reforma prinesie to, aby absolventi neodchádzali do zahraničia. Budú vychádzať z našich stredných a vysokých škôl takí sprostí, že ich nikde vo svete do školy, ani zamestnania, nezoberú.“