Gustáv Murín

Žijeme zvláštnu dobu prehodených znamienok. Najväčší mediálni manipulátori, ktorí nám sústavne klamú, strašia (podľa príručiek vyfasovaných spoza oceánu) hoaxami, trollmi (najväčším u nás je istý pán Kiska, Made in USA), konšpiračnými teóriami, „toxickými informáciami“, ktoré sami fabrikujú. Keď sa pôvodne mienkotvorný denník SME pod vedením tria Šimečka – Kostolník – Baloghová vedome vzdáva pozície v hlavnom prúde médií a klamstvami napríklad o Ukrajine (keď vyberajú jednostranne príklady a závažné odhalenia si nevšímajú) sa posúva medzi extrémne propagandistické plátky žlťáckeho typu (týždeň, SME-čka, aktuality.sk a denník N-ádor), strácajú zábrany aj jednotlivci, či skupiny, ktoré tieto nejasné etické bariéry využívajú na vlastné nízke ciele.

V tomto roku sme tak boli svedkami tých najbizarnejších mediálnych útokov. Napríklad, akési zabudnuteľné zoskupenie skupinky českých spisovateľov sa pokúsilo strhnúť na seba pozornosť (a preto ich naschvál nemenujem) mediálnym útokom na Karla Gotta. Ten mal totiž v rámci Roka českej kultúry v Nemecku vystúpiť v lipskej opere. Pritom vôbec nebolo jasné, či vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu by vôbec mohol toto pozvanie naplniť. Ale bola to dobrá zámienka na to, aby sa nejakí nímandi stavali do pozície moralizátorov. Presne podľa návodu žlťáckej tlače u nás – celé týždne živili pseudo-kauzu o rigoróznej práci predsedu parlamentu, ale o prepojení prezidenta a mafie v Poprade zaťato mlčia. Bulvárnymi metódami útočia na nepohodlných, pretože nekolaborujú s globalizačnou klikou (viď najnovšie Hanzelová v SME), čím sa sami vyraďujú z hlavného mediálneho prúdu. A tak aj útok na Gotta bulvárnym štýlom je morálne pochybný, keď nevieme morálne pozadie tých, čo tak ochotne hodili po ňom kameňom.

Príklady hlúposti priťahujú

   Iste, elementárne pravidlá etiky a morálky spochybnilo aj šialené hnutie MeToo,  ktorého jediným pravidlom bolo slovenské porekadlo „Kto chce psa byť, palicu si nájde“. A tak sa medzi obvinenými ocitol napríklad aj Dustin Hoffman kvôli takmer polstoročiu starej jedinej slovnej epizódke s nejakou filmovou asistentkou, ktorej sa už pred tými desaťročiami ospravedlnil. Absurdity neoliberalizmu, ktorého súčasťou je totalitná ideológia feminizmu, má nečakaných nasledovníkov.

V novembri informoval Nový Čas o päť rokov starej pseudo-afére. Autora láskavých komédií a herca sympatických postáv Zdeňka Svěráka akýsi anonym krivo obvinil na Facebooku. Založil si profil s názvom „Znásilnil mě Zdeněk Svěrák“ a obvinil tam menovaného, že pri práci na pesničkách pre deti vraj obťažoval mladých chlapcov. A teraz príde tá perla – Svěrák sám šiel na Políciu so žiadosťou, aby vec prešetrili. Bola by to pre nich hračka vypátrať autora – keby sa im chcelo. Ale rovno mu povedali, že „prípad nie je taký závažný, aby sa tým zapodievali“. Inými slovami  vďaka pokrivenej mediálnej scéne z už uvedených dôvodov nie je dnes vlastne nikto chránený pred útokmi takýchto hovnometčíkov. Ale to si českí policajti len vzali príklad z nášho pána Čižnára. Keď bolo jasné, že akýsi novinársky elév bude odsúdený za mediálny útok na medzičasom zosnulého bývalého predsedu nášho parlamentu, svojvoľne to stiahol. A keď bežný prokurátor oprávnene obvinil na základe existujúcich paragrafov, že fanatickí Grínpísáci vnikli do strategického objektu atómovej elektrárne, aby na chladiarenskú vežu vyvesili svoj transparent, tak to tiež na vlastnú päsť stiahol?! To znamená, že dnes si ktokoľvek môže vyliezť kamkoľvek a pán Čižnár sa bude prizerať, lebo Grínpísáci sú chránená zver z rodu slniečkárov? Ale až do tej elektrárne vlezú teroristi, prečo by im v tom mal niekto brániť a nedajbože ich aj žalovať? Veď tu už nemáme zákony platné pre každého, ale len jediný s názvom Lex Čižnár???

Presne v duchu zámerov „deep state“, ako túto tajnú svetovládnu kliku pomenoval americký prezident Trump, aj naša Polícia nemá čas zaoberať sa mediálnymi útokmi na známe osobnosti (čím sa stierajú kladné vzory v spoločnosti a čo ich nahradí – relativizmus á la Čižnár?), veď oni naháňajú – extrémistov??? Ktorí u nás existujú hlavne vo fantázii Michala Havrana a jemu podobných komsomolcov novej Studenej vojny. Ako ten učitelík, čo si zažil svojich pätnásť minút slávy v žlťáckej tlači, lebo sa vrhol vlastnou hruďou chrániť Slovensko pred nástrahami internetu a stal sa minútovým expertom na správne čítanie príručky propagandy v angličtine o údajnej všemocnej ruskej propagande.

Zákon padajúceho…

   Ak nemajú morálku bývalé médiá hlavného prúdu (pričom v ňom našťastie ostávajú ako pozitívne príklady denníky Pravda a Nový čas, či týždenníky Pluska, Život, Slovenka, Hospodárske noviny, mesačníky ako Dimenzia a ďalšie), tak ju pochopiteľne strácajú aj ich čitatelia. Tí potom prichádzajú dobre nadopovaní zlobou a relativizmom amorálnych súdov, aby ju potom sami premenili na zvratky na diskusných fórach. A neexistujú hranice logiky, ani elementárnej reality – a tak som sa v diskusii na tomto mojom blogu dočkal dokonca skutočného unikátu. Akýsi anonym kdesi zachytil, že som bol za komunizmu vyšetrovaný ŠtB a urobil zo mňa informátora! No, úžas, prečo tento jedinec stráca svoj talent a ešte nepracuje v SME ako dezinformátor? Iste by ho tam prijali s „otvoreným náčurím“. Zatiaľ tu mrhá svojim talentom a rozčuľuje sa, že takéto výšplechy žlče jeho a jemu podobných administrátori mažú. Koniec-koncov už pán Werich anonymov opísal ako chorých ľudí, ktorí sa zožierajú vlastnou chorobou a mali by sme ich ľutovať.

A tu je dôležitý optimistický záver. Ak sme sa už dotkli na príkladoch porovnania českej a slovenskej mediálnej scény, porovnajme aj obe národné blogosféry. A tu treba pochváliť prvú našu blogosféru na SME.blog, kde už od začiatku dbali na to, aby bola očistená od takýchto notorických zúrivcov bez zábran. Koniec-koncov sociálne siete dali šancu aj mnohým frustrovaným, ktorí sú neúspešní v práci, majú neriešiteľné problémy v rodine a nemajú priateľov, lebo už tých ich držkopádov majú plné uši. A takíto sa potom chodia vyzvracať z vlastných frustrácií na diskusné fóra, aby si uľavili kopancom do niekoho pokiaľ možno známeho a uznávaného. Toto administrátori SME.blog, následne Pravda.blog a ďalších blogosfér poznajú a čistia. Preto je úroveň debát v internetovej sieti na Slovensku o poznanie kultivovanejšia. Žiaľ v Čechách, najmä u internetových médií, ktoré si jednoducho nemôžu dovoliť platiť viac adminov, niektoré periodiká (ako napríklad Britské Listy Honzu Čulíka) museli na diskusiu rezignovať. Tá stoka notorických nadávačov s ich vulgárnym slovníkom sa nedala ukočírovať. Takže je tu predsa len nádej, že v budúcom roku sa u nás na Slovensku odrazíme od mediálneho dna a na príklade etických pravidiel našich diskusných fór sa pomaly ale iste dostanú špinavé útoky jednotlivcov, či žlťáckej tlače, na okraj pozornosti. K tomu nám pud morálnej sebazáchovy pomáhaj…

Do Nového roku 2019 veľa šťastia a zdravého rozumu, priatelia.