Gustáv Murín

Našinec by si naivne myslel, že tridsať rokov po revolučných udalostiach by sme si snáď už mohli povedať pravdu. Najmä keď už sú k dispozícii výpovede svedkov, dokumenty ŠtB a nie je tu komunistická moc, čo by to všetko tajila. Ale, chyba, sú tu žlťácke médiá, ktoré aj tridsať rokov po udalostiach vytrvalo zatĺkajú, zatĺkajú a zatĺkajú. Používajú na to mladých redaktorov, ktorí si tie udalosti nemôžu pamätať a ľahšie sa im uverí vágnemu mýtu, že novembrové udalosti boli „spontánne“. Aj údajná „smrť“ študenta Šmída? Áno, aj, proti všetkej logike a osobnému svedectvu agenta ŠtB, ktorý toho „mŕtveho“ zahral.

Ako to bolo

   Túto otázku si kladie český dokumentárny film „Konspirace ´89“. V ňom hovoria:

Režisér Jiří Svoboda, člen KSČ

Martin Mejstřík, známy študentský aktivista

Václav Bartuška, známy študentský aktivista

Jan Mláde, ašpirant známeho Prognostického ústavu

Vasil Mohorita, predseda ÚV SZM

Milouš Jakeš, predseda ÚV KSČ

Michal Danišovič, plukovník SNB, hlavný veliteľ zásahu na Národní třídě

Ludvík Zifčák, agent ŠtB, ktorý zahral „mŕtveho“ študenta

Jana Strunecká, svedok „smrti“ Zifčáka

Alojz Lorenc, šéf ŠtB

Joylon Nagele, redaktor Hlasu Ameriky

Petr Pithart, disident

Adam Kretchmer, svedok udalostí

Pavel Záček, študentský aktivista

Michal Horáček, zakladateľ iniciatívy Most s Kocábom na dialóg s vládou

Vlastimil Hanzel, tajomník Havla

Jiří Pšenička, študentský aktivista

Vladimír Dlouhý, zást. riaditeľa Prognostického ústavu a minister vo Vláde národného porozumenia

Tvorcovia dokumentu teda vyspovedali naozaj všetkých relevantných svedkov (okrem nebohého Havla a Čalfu, čo mlčí, lebo vie prečo). Ich základnou otázkou je, či pôsobenie scenára v pozadí je len akási „konšpiračná teória“. A čím viac sa pýtajú, tým viac sa dozvedáme, že NIE! Najstručnejšie to povedal jeden z vodcov vtedajšieho študentského hnutia Martin Mejstřík: „Byly jsme hráči na šachovnici, kterýma se někdo pokoušel tahat… Estebáci nenechali nic náhodě. Mířili to k masakru… Za tím byl Lorenc…“

Mejstřík a dokonca aj Kocáb v rozhlasových rozhovoroch potvrdili existenciu scenára na odovzdanie moci komunistov do rúk Havla a spol.. Isteže, za prísľub beztrestnosti. Splnenie tejto dohody si každý môže overiť sám.

Dnes už dokonca vieme aj autora scenára so „smrťou študenta“ z radov dôstojníkov ŠtB a máme aj záznam zo zasadnutia Vyšetrovacej komisie 17. novembra, ako o tom píše JUDr. Jaroslav Klenovský na web-stránke Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov takto:

„…Rudolf Hegenbart byl jmenován do své funkce v r. 1987 v rámci Gorbačovovy perestrojky se souhlasem Jakeše jako vedoucí 13. oddělení ÚV KSČ, které řídilo tyto nejdůležitější složky komunistické moci: armádu, policii, soudy a prokuratury.“

Cituje JUDr. Hulíka: „Hegenbart uvedl v několikanásobném rozhovoru se mnou (Hulíkem), že někdy v létě 1989 za ním (t. j. za Hegenbartem) přišel Lorenc a navrhoval mu udělat spiknutí proti tehdejšímu vedení KSČ. Hegenbart prý odmítl.“

JUDr. Hulík bol členom Parlamentnej komisie pre dohľad nad vyšetrovaním 17. Novembra… A práve na jej pravidelnom zasadnutí mal prebehnúť aj tento  pozoruhodný dialóg dvoch jej členov:

„Bartuška: ´Tuhle slavnou revoluci připravil generál Lorenc s Hegenbartem a dalšíma partajníkama, kteří se předem dohodli s některýma lidma v opozici. Protože Vy (míněn Danisz) sám víte nejlépe, že kontakty mezi StB a Chartou byly velmi intenzívní a zdaleka nebyly jen pracovní.´

Dr. Danisz (křičí na Bartušku): ´Tak já ti něco řeknu. Vašek Havel mi tuhle říkal: ´Toho Hegenbarta nechte na pokoji, ten pro vás udělal tolik, že se budete jednou divit, až to všechno řeknem. Zatím o tom musíme mlčet.´ To je, co? Takže si přestaň hrát na chytrýho. Nikdo o to nestojí.´“

Bartuška bol príliš zvedavý zástupca študentov a Dr. Danisz zastupoval v Komisii Občanské forum. Podľa JUDr. Klenovského bol osobným priateľom V. Havla a súčasne konfidentom ŠtB…“

Podrobne o tom píše Miroslav Dolejší vo svojej knihe „Analýza 17. listopadu 1989“. Bol to český politický väzeň, disident, publicista, ktorý nepatril k tzv. havlovcom a aj za to si vyslúžil označenie „konšpiračný teoretik“.

Zo spomínaného TV dokumentu sa dokonca dozvedáme, že Havel sa pred 17. novembrom 1989 stretol s dvomi agentmi KGB. Tí mali zrejme sondovať pripravenosť budúceho vodcu OF prevziať moc…

Tak prečo mlčať?

   Naozaj nie je na prvý pohľad logické zamlčiavať aj tieto stránky našej modernej histórie. Ibaže, ak by novodobí inžinieri ľudských ľudí, ktorí stvorili lepšoľudí, slniečkárov a pravdovravkov pripustili toto poučenie z našich dejín, logicky by sme dospeli k záveru, že každá farebná revolúcia potrebuje smrť nevinného človeka. V Novembri 1989 boli dôstojníci ŠtB tak chytrí, že ju len predstierali. V tomto svetle sa javí smrť novinára Kuciaka a jeho snúbenice (tá jej smrť je zvlášť podozrivá, lebo mafia takto nevraždí), ako pokus o prevrat. Preto sa tzv. žltá tlač zubami-nechtami bráni priznať, že v Novembri išlo o akciu ŠtB, lebo by museli pripustiť, že aj vražda novinára mala svoj scenár (aktuality.sk predsa mali už vopred „jasnú stopu“ od kalábrijskej mafie na východe Slovenska po vládu R. Fica, pričom vopred vylučovali, že by naša Polícia našla skutočných páchateľov, lebo sa logicky obávali toho, čo nevyhnutne prišlo – tá ich konšpiračná teória sa ukázala ako falošná stopa!). A ten scenár smeroval za pomoci tej istej žltej tlače k prevratu. Ten im nevyšiel, zatiaľ…