Nedeľné čítanie – hokejové finále pred desiatimi rokmi

Hrali sme, tak ako dnes, finále majstrovstiev sveta v hokeji a ja som šiel na knižný veľtrh do Prahy. Po ceste som si vo vlaku dal od smädu dve pivá. Tým to začalo.

Spisovateľ na knižnom veľtrhu je ako plavec v bazéne. Akurát, že tej vody je pomenej a má vyšší stupeň alkoholu. Toľko stánkov, toľko známych a priateľov, vydavatelia, kníhkupci, kolegovia. S každým je o čom prehodiť zopár slov a tie sa najlepšie prehadzujú nad pohárikom niečoho dobrého. Tak som si dal na privítanie demänovku, potom pohár vína, kolega Peter Pišťanek vytiahol ploskačku s kvalitnou whisky. Čas bežal príjemne, ale nezabudol som ani na večerný zápas. Keď sa brány veľtrhu o šiestej večer zatvárali, mal som dohodnutých sedem variant s kým a kde pozerať ten historický súboj našich hokejistov. Ani jeden nevyšiel. Kým som sa poriadne rozhliadol, rozutekali sa priatelia a spoločníci každý na inú stranu a ostal som sám. Ale veď nevadí.

Rýchlo som sa aj s cestovnou taškou presunul na hlavné nádražie, z ktorého mi išiel nočák, odložil tašku do schránky, zahesloval a vyrazil do najbližšej krčmy. Ešte som ani nedokráčal k Václaváku a už som narazil na krčmičku podľa želania. Keď som vstúpil, bolo síce nabité, ale neuveriteľnou náhodou akurát pri stole oproti barpultu a televízoru na stene bolo voľné miesto.

Rýchlo som sa zasunul, pološeptom predstavil ostatným a už to začalo.

Mali sme suseda, ktorý bol hokejový fanatik. Keď sme hrali majstrovstvá v Ostrave, vybrali sa tam celá spriatelená partia. Objednali si dokonca špeciálny autobus. Vnútorný pohon mal na borovičku. Kým dorazili na ostravský štadión, bol náš sused ako záložný motor. Len vrčal, ale mnoho toho nevnímal. Dramatický zápas prespal. Zobudili ho na konci, aby mu oznámili výsledok. Bolo vlastne jedno aký, lebo cestou späť bolo aspoň prečo zase piť – buď od radosti alebo žiaľu.

Zatiaľ som to v pražskej krčmičke zvládal lepšie, ako náš sused. Okolo stola v neznámej krčme sedeli na prekvapenie aj nejakí Slováci. A aj miestni štamgasti pri vedľajších stoloch boli na našej strane. Takže nálade skvelá. Ale, že by som si toho zo zápasu veľa pamätal sa povedať nedá. Striedavo rozoberáte vývoj zápasu s ostatnými, objednávate si pivo, upíjate, aj večeru som si stihol dať, skrátka, než som sa poriadne rozkukal – góóóóól, a potom ešte tri a potom tuším aj oni nejaké dali, a nervy na záver a – sme šampióóóóóóni.

Aj by som za to niekoho od radosti vyobjímal, ale moji spoločníci pri stole sa akosi vytratili. A v tej chvíli rozpakov sa zdvihol mohutný štamgast a zavolal na celú krčmu barmanovi „Franto, máš borovičku?“

Franta bodro zahulákal, že áno a už som ju mal pred sebou.

Štamgast to vysvetlil: „Tak si dej, za všechny Slováky!“

Reprezentoval som nás statočne. Aj hrozilo, že sa už od stola nezdvihnem, ale pud sebazáchovy a blížiaci sa čas odchodu vlaku ma prebral k činu. Srdečne som sa rozlúčil s miestnymi a neistým krokom vyrazil k neďalekému Hlavnímu nádraží. Zemeguľa sa točila o poznanie rýchlejšie, ledva som stíhal zaberať nohami. Aj mi bolo ťažko od žalúdka, hlava dunela. V parčíku pred ním, zvanom podľa Robina Hooda Sherwood, som v rýchlosti odložil tú večeru a už som sa vpotácal do nádražnej haly.

Našiel som skrinku.

Spomenul som si kód a zdarne skrinku otvoril.

Našiel som správny perón.

Našiel som správny vlak a nastúpil.

A bola tma.

Keď som sa prebral, neveril som vlastným očiam. Ležal som v kupé tak, že som mal pod hlavou hrubú encyklopédiu, čo som dostal darom na knižnom veľtrhu a nestratil. Opatrne som pozrel doľava a zhrozil sa. Celé vedľajšie sedadlo zabrala na boku ležiaca veľryba. Na zemi mala spôsobne zložené dve (doslova) črievičky rozmerov pre Popolušku. Tu by sa princ z rozprávky pekne sekol, keby vyberal podľa nôžky.

Prizrel som sa tomu zjavu bližšie a zistil, že je to spokojne odfukujúca, statná Cigánka. To bol okamih, kedy som si uvedomil, že aj dobrodružstvá majú svoje hranice. Potichu som sa vyplížil s taškou aj encyklopédiou z kupé a zvyšok cesty odstál v tichom zadumaní. Aký je ten šport úžasný, keď sa naň stačí len dívať a oslavovať.

Tak, aby sme dnes mali čo oslavovať – na zdravie!

Aleluja – vláda Roberta Fica zavádza na Slovensku komunizmus!

07.11.2025

Viete prečo sú v Indii kravy posvätné? Nie, nie je to tým, že by sa tam nejaký Prorok zbláznil, ani to nie je prejav nezdravej zoo-fílie. Je to sociálna služba! Mnohé náboženstvá zaimplementovali do svojich predpisov užitočné povinnosti. Napríklad ten telocvik moslimov pri každodenných modlitbách – to je všeľudové fitnes! V prípade indických kráv sa náboženskí [...]

„Humanista“ Havel a Irák

03.11.2025

Západní rozvědky spolu s dobře instruovanými médii představili Havla jako světového politika. Světový ale byl spíš v tom, že ochotně posloužil svým tutorům i při nelegitimní a záměrnou lží odůvodněnou invazi do Iráku. A on posloužil ochotně. Zločinný útok USA na Irák odmítlo OSN i několik zemí, včetně Německa a Francie. Ten útok pod lživou záminkou o [...]

Tragédia palestínskych detí s podporou slniečkárskeho sveta

31.10.2025

Deti sú budúcnosťou každého národa. Medzinárodným súdom v Haagu označený vojnový zločinec Netanjahu a jeho otvorene rasistická vláda berie 80 rokov izraelským štátnym terorom za podpory USA prenasledovaným Palestínčanom už aj tú budúcnosť. Je hrozné ako sa celý „kolektívny Západ“ v podobe tých politických mopslíkov na čele s korupčníčkou Lajnovou [...]

Angela Merkelová

Izraelčania Merkelovú ocenili čestným doktorátom

11.11.2025 08:11

Exkancelárka dostala ocenenie za „bezprecedentný prínos ku globálnej diplomacii a medzinárodným partnerstvám“.

EÚ

Obrana aj sociálne práva. V tieni Ruska a Trumpa hľadá EÚ svoju dušu

11.11.2025 08:00

Je Európska únia v pasci? Ako si chce zachovať sociálne štandardy, keď stále hovorí o posilnení konkurencieschopnosti a zároveň musí investovať do obrany?

Puerto Rico Mamdani

Zvolený newyorský primátor Mamdani predstavil prvé nominácie do svojho tímu

11.11.2025 07:33

Mamdani chce „vytvoriť novú radnicu“, na čo bude „potrebná kombinácia skúsených lídrov a nových tvárí.“

sýria

Utečencov na celom svete čaká drsná zima, humanitárnej pomoci je oveľa menej, varuje OSN

11.11.2025 07:04

Washington tvoril viac než 40 % rozpočtu UNHCR. Ďalšie významné darcovské krajiny si však tiež „uťahujú opasky“.

gumurin

Ako to vidím

Štatistiky blogu

Počet článkov: 745
Celková čítanosť: 6812060x
Priemerná čítanosť článkov: 9144x

Autor blogu

Archív

Odkazy