Gustáv Murín

Priam to bije do očí. Pred voľbami bolo určitých mimovládok všade plno. A jačalíííí o dušu spasenú, ako nás chcú spasiť. Ale už po voľbách, s nástupom korona-paniky, ako keby všetky ochrnuli, chúďatká. Ako vieme zo sveta, ešte aj tí mafiáni (viď Yakuzza) v okamihu katastrofy vylezú a pomáhajú. U nás mafiu zlikvidovali minulé vlády R. Fica a zato tu máme teraz mafiánskeho kumpána priamo na čele parlamentu. Ale veď tieto naše mimovládky si brali vždy vzory zo sveta, tak ani taký príklad ich neprebudil? Keď som sa na to opýtal na Facebook-u, istý pán Vladimír Bačišin mi to vysvetlil takto: „…neziskové organizácie sú významným zdrojom poznatkov, analýz a pomohli pri formovaní mnohých názorov na politiky v zmysle policies“. „Zmysel policies“ som nepochopil, že by to bolo to „O zmanipulovaní iniciatívy Za slušné Slovensko“?

Ale pátral som ďalej a objavil (pre verejnosti neviditeľný) „Koordinačný krízový štáb neziskového sektora“ („…ktorý vznikol na pôde Komory pre MNO pri Rade vlády SR pre MNO“, čítam dobre??? Ministerstvo obrany???), ktorého najviditeľnejšou aktivitou bolo rýchlo-rýchlo ísť pozdraviť nášho zábavného P.R.miéra a hneď natrčiť dlaň. A čuduj sa svete: „…v spolupráci s Ministerstvom financií SR schválila včera NR SR právnu úpravu, na základe ktorej budú môcť mimovládne neziskové organizácie čerpať prostriedky z poukázaných 2% skôr, ako umožňovala doteraz platná legislatíva“. Takže mafia v zastúpení multitrtka predsa len pomáha…

Už sa prebudili…

A potom prišiel priam úder medzi oči. Pred pár dňami som videl mimovládku v plnom nasadení. Len čo sa ľudia trochu pozviechali z korona-paniky a vyrazili do Prírody, už tam boli! A urobili to, čo im ide najlepšie – rozkazovať a zakazovať.

Asi najúspešnejšia cyklotrasa na okraji Bratislavy je nepochybne Ju-Ra-Va (Jur – Rača – Vajnory). Prvé pekné dni mája sme prilákali stovky bicyklistov, aj korčuliarov. Vyrazili sme aj my a hneď za Jurom sme našli mobilný bufet s nápojmi a iným obvyklým sortimentom. Okolo neho plno výletníkov. Prišli, niečo si dali a po chvíli odišli. Normálna prevádzka, služba výletníkom. Ibaže ju práve v ten deň definitívne zakázali, vyhnali ich odtiaľ na podnet „ochranárov Prírody“. Toto som nepochopil. Tridsať rokov robím v základnom výskume ochrany životného prostredia. Videl som všeličo a veľmi dobre viem tiež, že neďaleko je chránená oblasť Šúr. Ibaže – Šúr je v podstate močarina a nikto tam nechodí. V blízkosti bola vybudovaná výskumná základňa Prírodovedeckej fakulty UK (kde pracujem celé tie roky), ktorá ale chátra. Ten bufet bol na odstavnej ploche a na dohľad celoročne parkuje kopa áut. Hneď za bufetom sú záhradky a na dohľad výstavba novej diaľnice! Tak KOMU ten bufet vadil?

Foto G. Murín, Pohľad od bufetu na cyklotrase I

Tú otázku som položil svojim priateľom na Facebook-u a, stal sa zázrak, „hrdina“ sa prihlásil. Volá sa Peter Lipovský a tento dobrovoľný ochranár býva vo Svätom Jure. Smelo vyhlásil, že on to bol, kto zariadil, aby tu služba výletníkom skončila. Dôvod? V okolí bufetu sa hromadili odpadky! Ibaže ja som sa majiteľov toho bufetu práve na to pýtal. V skutočnosti stáli pôvodne za kanálom a odtiaľ ich Lipovský a spol. vyhnali pretože sú pri Šúre a šíria tie odpadky. Takže sa premiestnil pred kanál na danú odstavnú plochu a preventívne vyzbierali aj tie odpadky, ktoré im nepatrili. To potvrdili aj účastníci následnej živej debaty na FCB.

Čitateľ Oliver: „…´ochranári´ teraz zistili že je tam Šúr !! Ktorý tam bol ešte pred X Y tisíc rokmi !! Že nejdú súdiť to že tam niekedy býval pračlovek .“

Čitateľka Júlia: „Neskutočné toto. Že tak zvaným ochranárom nevadila výstavba diaľnice a postupujúca výstavba domov od Grobu ! To je iné a trvalé ničenie prírody!“

A čo na to pán Lipovský? Nech sa páči: „…(bufet) stál na hranici rezervácie a zakrýval oficiálnu tabuľu s označením rezervácie aj piktogramy k nej prislúchajúce. Za ním počas celej prevádzkovej doby hučal benzínový generátor a produkoval splodiny. OK bežná vec, ale nevhodna tam. Potom ho presunuli, za kanál, ale aj to bolo strašne blízko. Pretože smeti sa mnozili ďalej. Píšete ze zbierali smeti. Áno, začali po tom čo som si aj ja aj iní ľudia nafotili neporiadok a poslali im to. Postavili ste v tejto situácii na najvyšší piedestál právo na pivo plastovom pohári práve tam úplne zbytocne.“

Foto G. Murín, Bufet na cyklotrase II

Takže Príroda trpela tým, že nebolo vidieť na tabuľu, že je chránená, a nejaké piktogramy? A stavia sa tu účelovo proti sebe Príroda a pivo, hoci bicyklisti a korčuliari si vo veľkej väčšine dajú nealko a plastové, či voskové poháre sú ten najrozumnejší spôsob ambulantného predaja. Ibaže ten bufet majitelia podľa želania ochranárov premiestnil takmer o sto metrov ďalej. Takže tabuli už nezavadzal a na odpadky sa ozvali nasledovné hlasy.

Čitateľ Marian: „… Tí prevádzkovatelia všetko po smene vyzbierali aj to čo nespôsobili ich zákazníci. A tento bufet bol v 1 stupni ochrany. Čo je to za dobu keď napríklad v Malých Karpatoch kde platí 2. stupeň ochrany môžu byť bufety. A v 1. stupni nemôžu. Ide len o závisť.“

Čitateľ Lukáš: „…netuším čo robíte pre šúr len vídam to čo som niekedy nevídal aby mi srny od šúra skákali pred auto aby tam toľko ľudí chodilo do tých chatových oblasti autami aby pani ochranárka mala plne auto deti a išla do zariadenia v Šúre.“

Z domáci sa ozval čitateľ Dušan: „Nedá mi to sa nezapojiť pán Lipovsky vy delíte občanov na jednoduchých a zložitých a potom kto ma na viac človek ktorý sa v Juri narodil a pozná daný problém alebo niekto z ktorým lomcuje závisť ja si dám tu námahu a vycapím vám sem fotky ako vyzerá v súčasnej dobe oplotene územie chrobáčkárov v akom strašnom stave to tam vypadá. Tak isto aj chatovú oblasť pod týmto územím. A potom druhu tu krajšiu stránku tohto chráneného územia keď sa tu usporadúvali konské dostihy tanečné zábavy a ďalšie atrakcie pre občanov Jura. No a ešte k tomu ochranárstvu keď vám tam chodia z majera kone ale až do vnútra a zo psami to tam vypadá ako hony na líšku vtedy ste ticho alebo posedy z plastových profilov to je v poriadku sklopíte chvost alebo potichu chránite niekomu chrbát a za čo. Už len položeny asfalt v tomto území je porušenie 4 pásma. A na zaver kebych mal také povolenia ako prevádzkovateľ bufetu verte tomu že by ste si na mne vylámali zuby. Sa čudujem primátorovi že nechá tak z majetkom jura zametať.“

Čitateľ Ivan pridal argument: „Ale veď ja to je ďaleko od chránenej oblasti.“

Čitateľ Juraj: „…milujem takýchto pseudo-ochranárov. Zdena si okolo bufetu vždy urobila poriadok. A Vám poradím. Vezmite veľké vrecia, prejdite sa po okolí Šúra a vy zbierajte neporiadok. A pošlite mi video. Dám pred Vami dole klobúk. Ten bufet bol dobrou službou pre turistov. Tak nebrblite.“

Ani toto všetko nepomohlo, s ochranármi dohoda zjavne neexistuje. Aby sme to lepšie pochopili, ozvala sa aj nejaká ochranárka Aja: „Bufet tam nemá, čo hľadať a bodka. Vrecia vezmi ty, ja tam nechodím, lebo tam chodí kade kto.“

Táto arogantná hláška ma priam osvietila. Veď ja toho Lipovského poznám. A je to naozaj bizarná postavička!

Voľnočasoví spasitelia sveta

Na príklade pána Lipovského si zároveň môžeme ukázať, čo sú najagresívnejšie mimovládky u nás. Pán Lipovský je nadšenec a hlavne odborne nevzdelaný amatér. Je možné, že nemá ani poriadnu vysokú školu. Rozhodne ho nezdobí žiadny akademický titul. ALE, pozor, on je jediný zákonom poverený „expert“ na vtáčky v celom hlavnom meste! Jeho kvalifikáciou je možno to, že bol v minulom živote netopierom. Máme s tým osobnú skúsenosť, pretože sme si tohto pána museli pri zatepľovaní nášho obytného domu z 27-mymi bytmi nielen pozvať na „expertízu“, ale ešte aj zaplatiť! A pán Lipovský objavil, že pred rokmi okolo nášho domu preletel netopier a tak nám nariadil, aby sme mu pre prípad budúceho preletu urobili pekné diery v tom novom zateplení. Odvtedy ubehli roky a tie diery tam dodnes sú (viď dokumentácia, ktorú som pre istotu nafotil). A netopier nikde! Tie diery v nových fasádach sú po celom našom sídlisku a po celom meste.

Foto G. Murín: Diery vo fasáde A

Foto G. Murín: Diery vo fasáde B

Tie diery sú tam zbytočne, vtáky ich ignorujú, ale pán Lipovský svoju misiu záchrancu sveta splnil! Hneď pri našich oknách je „novotvar“, asi vynález pána Lipovského (?), ktorý mal prilákať dážďovníky, ktorých tu pred tým bolo roky naozaj požehnane. Ale ten novotvar ich neprilákal. Trčí tam nezmyselne a nikto neberie pána Lipovského na zodpovednosť za nezmyselné príkazy? Najzarážajúcejšie na tom je, prečo nie sú na takéto posudzovanie zatepľovaných budov pozývaní skutoční odborníci napríklad z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorí by si pri svojom biednom plate nielen privyrobili, ale hlavne by ten ich posudok mal odbornú hodnotu! Ale to nie, márne som o tom už opakovane písal. Agresívni samozvaní spasitelia sveta majú prednosť? Čo ich na to kvalifikuje, ako je možné, že sa prešmykli poza náš chrbát do takýchto privilegovaných zárobkov?

Kto to hovorí?

Ako som už napísal, ochrane životného prostredia sa ako vedec venujem už tri desaťročia. A viem oceniť, keď nejakí dobrovoľní vtáčkári pomôžu dážďovníkom (kam zmizli lastovičky?) zahniezdiť tam, kde to nielen nevadí, ale aj oživuje betónovú masu napríklad pod mostom SNP (viď moja fotodokumentácia).

Gustáv Murín, foto: Hniezda

Gustáv Murín, foto: Hniezda (detail)

Ale aby tu jeden jediný ovládal svojimi amatérskymi hókus-pokusmi celé hlavné mesto Slovenska? Kde na to berie odvahu? No predsa zo zahraničia! To je tá „kvalifikácia“. Stačí sa prihlásiť k nejakej celosvetovej iniciatíve a hneď ste expert! Stačí len nasledovať inštrukcie. A práve preto, že nie sú odborne vzdelaní, bezducho tie inštrukcie nasledujú i presadzujú a doplácame na to všetci! V prípade pána Lipovského je to BirdLife.

Nič proti tejto organizácii, ale verím, že sú celí šťastní, že majú nejakých nadšencov na Slovensku a už nepátrajú po tom, čo páchajú. Pretože, aby sme sa vrátili k príkladu zo Šúrom, pánu Lipovskému nestačí, že bezducho šíri diery vo fasádach celej Bratislavy, on sa ešte vyvršuje aj na nejakom zabudnuteľnom bufete, čo nemá s jeho amatéristickým vtáčkarstvom nič spoločné! Tu si cvičí svaly, tu ukazuje svoju moc. Ale keď som sa ho na FCB opýtal, prečo nejde bojovať proti arogantnej stavbe pána Haščáka v chránenom prírodnom pásme, už sa viac neozval.

Žiaľ, priatelia, ako tvrdím už dávnejšie, PREMNOŽILI sa nám ochranári, samozvaní spasitelia sveta. Zaujímavé, že už neskúšajú spasiť nás, lebo my sa vieme ozvať proti takému nátlaku (aj boľševik nám chcel pomôcť proti našej vôli), ale adoptovali si zvieratká, ktoré o tom ani nevedia a teda sa nevedia brániť. Nepomohlo, že majitelia bufetu každé ráno vyzbierali sto metrov vľavo aj vpravo všetok pohodený odpad, ktorý nebol z ich ponuky a ktorý si tam nikto roky nevšímal (ani tí ochranári). Nepomohlo, že tam celoročne parkujú autá. Nepomohlo, že až po Šúr sa tam voľne pohybujú ľudia. Nepomohlo, že hneď vedľa sú záhradky. A ako správne poznamenal jeden FCB priateľ, na dohľad prebieha masívna stavba diaľničného obchvatu! Na nič z toho nebrali ohľad. Samospasitelia sa potrebovali odbaviť a tak sa aj odbavili.

Tu sú ďalšie komentáre zo spomínanej debaty na FCB.

Čitateľ Jozef: „Tak hlavne teraz veľa ľudí berie ochranu prírody skôr ako módu príklad tak pred rokom dvoma by ich to ani nenapadlo vôbec zbierať odpad okolo prírodnej rezervácie a to je skutočne fakt ale teraz zrazu by chcel každý byť ochranárom ale ani sám nevie čo to všetko obnáša.“

Čitateľka Oľga: „…chránite iba to, čo Vám vyhovuje. Ešte ani jedného ochranára, vrátane ministra ŽP Jána Budaya a jeho št. tajomníka Juraja Smatanu som nepočula protestovať proti dodávaniu tlačených propagandistických vládnych novín do každej domácnosti… Kde ste ochranári, koľko stromov bude každý mesiac ničených???“

Čitateľ Wiliam: „Podstata týchto odborníkov je v tom, že nenesú žiadnu zodpovednosť za svoje mnohokrát nezmyselné a neodborne konanie. Žiaľ, toto platí aj iných ochranárskych konaniach dobre platených odborníkov špekulantov. Toto platí o všetkých takýchto podobných organizácií a nadácii.“

Čo s tým?

   Málokto si už spomenie, že aj za komunistickej vlády sa dalo kritizovať, ale pod podmienkou pozitívnych príkladov na záver. Niečo som už uviedol, ale hlavne snáď už tu nie je komunistická vláda.

Spasitelia vo voľnom čase ma donútili zamyslieť sa nad zvrátenosťou ich „ochranárstva“: Sídlisko (čiastočne aj cyklotrasa) NIE sú Príroda, ale Noosféra (tak je definovaná „ľudská Príroda“). A do Noosféry „sovičky“ nepatria (viď príklad „piskľoša piskľavého“). Kilometer nad našim sídliskom je obrovský les, resp. lesopark, TAM patria. Ibaže tu máme efekt „záchrancov osadníkov“, rovnaká logika. Kým budú „osadníci“ biedni, dovtedy z nich budú niektoré mimovládky žiť. Nepamätám si, že by niečo radikálne vyriešili, ale viem, že už „skonzumovali“ obrovské finančné prostriedky tohto štátu, aj EÚ. A budú naďalej, kým budú aj „osadníci“ biedni naďalej. Všetky zásadné zlepšenia, čo som postrehol, boli iniciované starostami postihnutých obcí. A detto vtáčkári a iní „spasitelia vo voľnom čase“. Medveď NEMÁ čo robiť na sídlisku. Ale akonáhle sa tam objaví, už pri ňom stoja dvaja „spasitelia“ a vlastnou hruďou ho chránia, nech robí, čo robí za šarapatu. Ani ľudské obete im nevadia. Lebo oni sú SPASITELIA. Tým sa živia, to je ich mastenie si vlastného ega. Najnázornejší príklad uviedol svojho času Boris Filan: Plážová hliadka v Austrálii zahliadla žraloka a ďaleko od brehu aj plavkyňu. Tak vyrazil policajný čln, aby ju ZACHRÁNIL. A vzápätí aj ochranársky čln, aby ten policajný BLOKOVAL a chránil žraloka!!! Tak zvrátená je logika „ochrancov zvierat“, tí sú najagresívnejší. Na Západe ich volajú eko-fašisti.

Naša civilizácia je prekomplikovaná a nedvižná, lebo sa jej na krk zavesili všetci títo samo-spasitelia a nedajú jej nekonečnými pripomienkami svojej spasiteľskej misie dýchať. Vedie to až k absurdnostiam.

Hrad Krásna Hôrka sa roky spamätáva z katastrofálneho požiaru, ktorí priamo spôsobili rómske decká, čo poblízku fajčili (?!), ale hlavne to, že ochranári bránili vrubu náletových drevín, čo pod hradným múrom nemali, čo robiť.

Názorný príklad máme z Devínskej kobyly, vyhlásenej rezervácie unikátnej stepnej flóry. Kvôli tomu zakázali ochranári chov kôz v Devínskej Novej Vsi. A po rokoch sa zistilo, že tie kozy mali pozoruhodnú schopnosť spásať burinu a tie vzácne druhy tak prekvitali. Ibaže, keď zmizli kozy, aj tie vzácne druhy začali byť na vyhynutie. To je tá kontraproduktívnosť „puristického“ ochranárstva.

Ako uviedol čitateľ Jozef: „…ten istý problém je aj v Belianskych Tatrách. Kým sa tam pásol dobytok, tak na horských lúkach bez problémov kvitli endemity. Po založení Tanapu sa tam už kravy nepasú, a všetko dusí burina.

Podobne je to aj s kamzíkmi. Kým fungovala hrebeňovka od Skalných vrát do Javoriny, v Beliankach bolo plno kamzíkov, po uzavretí hrebeňovky kamzíky ubúdali. A dôvod ? Prítomnosť ľudí na hrebeňovke zatláčala rysa do nižších polôh – do lesa. Po uzavretí hrebeňovky rys vychádza nad kosodrevinu do teritória kamzíkov a bez strachu loví… Kamzíkom až tak ľudia nevadili. Nakoniec sám som bez problémov prešiel v Beliankach okolo asi 20 člennej čriedy kamzíkov vo vzdialenosti asi 4 metre od krajných jedincov a nevenovali mi ani pohlaď. Pásli sa ďalej ako kozy na dedinskej lúke. Ale to bolo v roku 1978.“

Takéto bezduché ochranárstvo je teda aj kontraproduktívne. Príkladom je tá medvedica s dvomi mláďatami, ktorú pred pár rokmi bezducho zastrelili uprostred jednej tatranskej osady. Tu sa odrazu ochranári nijako nesnažili zachrániť ju spolu s mláďatami.

Iným príkladom je istý Kravčík, ktorý sa s ostatnými ochranárskymi mimovládkami háda, kto si viac uchmatne na svoju verziu záchrany sveta. A väčšinou agresívne presadzovanej. Tak ako na tom príklade bufetu na cyklotrase, ktorý nevadil nikomu, len takýmto samozvaným spasiteľom.

Na záver stačí citovať čitateľa Ľubomíra: „To je príklad priam komunisticky útok na reálne občianske aktivity a iniciatívu ľudí. To je práca dogmatických ochranárov. Za socializmu sa aspoň našlo pár vyššie postavených komunistov, ktorí ich poslali dozadu. Kto teraz zastaví tzv. ochranárov-idiotov?“