Gustáv Murín

Nová doba a radikálne nové pomery si vyžadujú nové pojmy, aby sme sa ľahšie, skratkou takéhoto nového pojmu ľahšie dorozumeli. Nikomu z nás po roku 1989 nenapadlo, že sa Globalizačná klika rozhodne umelo vyvolať novú Studenú vojnu. Ale už vieme prečo. Tiež sme netušili, že sa raz Slovenska zmocní taká politická zberba, aká je tu dnes, čo je vlastne pomsta Mečiara, ktorý zaviedol jednoobvodový volebný okrsok na celé Slovensko. Len vďaka tomu mohli vo voľbách do parlamentu kandidovať také obskúrne schránkové biznis-straničky ako je OLAjNO, Sme rodina, ale aj SaS a Žaľudi. Bez nich by táto politická scéna mala elementárnu kultúru, s touto politickou zberbou sme svedkami porušovania všetkých zásad, princípov, aj zákonov.

Preto bolo potrebné nájsť nové pojmy pre nové zlo, čo tu zažívame. Tak som prišiel s novými pojmami „žltá tlač“, „selfie-vláda plagiátorov“, „Igor Potemkin Hrozný“ (a množstvo ďalších zľudovených označení najväčšieho psychopata našej politickej scény), „politická plienka“ (ale tiež „Krvavá Mary Kolíková“) a „denník N ako nádor“ (ktorý nikto nekupuje a nečíta, ale pre jeho notorické vykrádačky vyšetrovacích spisov mnoho kolaborantov bežnej tlače ho cituje).

Napokon je načase dať nový význam slovám „boľševik“ a „komsomolec“. Sú to moje pomocné termíny, kedy sú nám asociácie s pôvodne komunistickými úderníkmi asi najbližšie. To nové je poznanie, že takéto „zjavy“ nie sú výlučne len v komunistickej strane, ale zjavujú sa periodicky. Takže tých nových máme dnes. Vyznačujú sa „revolučným zápalom“, ktorý spôsobuje, že čím menej rozumejú veciam, tým ľahšie sa im o nich rozhoduje a následky sú nedozierne. Takýchto novodobých boľševikov je plná súčasná selfie-vláda plagiátorov. Sú nebezpeční, pretože v presvedčení, že „oni to myslia dobre“, páchajú to najhoršie zlo (viď smrť generála Lučanského). PRETO treba znovu a znovu pripomínať, že toto sú tí najnebezpečnejší, neúnavní (viď Psychopatoviča) jedinci v spoločnosti, ktorých treba odhaľovať, pomenovávať a odsudzovať, len čo vystrčia hlavičku.

Už sme tu mali výstižné výrazy: slniečkári, havloidi, zaumní krasoduchovia, pravdovravkovia a lepšoľudia. Lenže toto je len ten „kanonen-futr“, to je tá masa bezduchých ovčianikov, čo podliehajú známemu fenoménu „láska k diktatúre“. Pretože tá ich odbremeňuje od rozmýšľania a rozhodovania, ktoré tak bolia. Toto sú ochotné obete novodobých boľševikov a im oddaných komsomolcov!

Tí čo vážne rozoberajú pojem „boľševik“ z historického hľadiska a vedie ich to k úvahám o „menševikoch“ a „trockistoch“, nepochopili, že tu hovoríme o novom význame daného slova, ako o definícii jednostranne názorovo deformovaných ľudí, ktorých sme sa pádom komunistického režimu nezbavili. Pretože tento druh „samozvaných spasiteľov sveta“ sa vracia znovu a znovu, ako pandémia nekonečnej politickej zhovadilosti, čo je v etológii vývoja spoločnosti, žiaľ, samozrejmý jav. Tak ako každý organizmus musí za svoj život opakovane čeliť patogénom a byť stále v pohotovosti, tak aj každá spoločnosť musí mať svoje vlastné imunitné mechanizmy proti invázii týchto nebezpečných parazitov spoločnosti. A my sme neboli dosť ostražití, imunitný systém našej spoločnosti zlyhal a preto dnes čelíme takej infekcii cieleného plagiátorského zla, ako nikdy po roku 1989. To plagiátorstvo je symptomatické, pretože len podvodník a nevzdelanec nemá zábrany manipulovať s celou spoločnosťou, ako sme to zažili v absurdnom brannom cvičení celoplošného testovania, lebo jeden nedouk si zmyslel (a jeden perfídny Jarčšuška mu našepkal), že ukáže celému svetu, aký je Spasiteľ. Následky v rekordnej úmrtnosti sú dodnes žltou tlačou zamlčiavané.

Naša doba je ťažko postihnutá novým „izmom“ – aktivizmom. Nie je to ale nič iné, než do súčasnosti preoblečená boľševická „angažovanosť“. Vyhovuje skupinke ľudí, ktorí sa chcú za každú cenu teraz a hneď presadiť a preto odmietajú rozvážne a postupne riešiť problémy. Na to sa vždy nájdu komsomolci (cenia sa najmä známe tváre, príklady už máme), ktorí chcú ukázať, ako priam žerú aj tie najabsurdnejšie boľševické „revolučné“ nápady a sú teda príkladom iným. Správny novodobý boľševik-aktivista si problémy vymyslí aj sám (viď totálna dezinterpretácia cyklického javu globálneho oteplenia a kravské prdy) a nezmieri sa s ničím menším, ako „revolučným“ riešením, kedy sa veci najrýchlejšie búrajú a ničia. V tomto sú jedna banda s tými, čo v sovietskom Rusku prenasledovali každého, kto myslel inak. Pravda, ešte zatiaľ nevraždia. Aj keď aj k tomu sa už jednotlivo spriahli (viď násilná smrť generála Lučanského, o ktorej márne dúfajú Kolíková, Naď, Lengvarský a Mikulec, že sa na ich podiel na nej zabudne).

Už roky tu máme príklad takých boľševikov v Západnom svete. Najagresívnejšími samozvanými „záchrancami ľudstva“ sú totiž ochrancovia zvierat. Zverstvá, ktorých sa svojim deštrukčným „aktivizmom“ dopustili ich viacerých priviedli pred súdy Západného sveta (v tom východnom sú svojím komsomolským „aktivizmom“ smiešni), boli odsúdení a prischla im nálepka západnej tlače eko-fašisti. Trvám na tom, že to nie je nič nové a pre zjednotenie vĺn týchto samozvaných Spasiteľov som preto za výraz eko-boľševici. V minulosti aj teraz sa vyznačujú jednou nebezpečnou vlastnosťou – sú „nenechaví“! Oni nenechajú ostatných, aby si žili, pracovali a uvažovali po svojom, teda slobodne, oni neznesú, aby nás nezatiahli do svoji mesiášskych nápadov a to aj tak, že nakoniec surovo napádajú podľa nich údajných „ľahostajných“. Extrémisti vždy nenávidia tých, čo sa odmietajú pozerať na veci jednostranne. Pretože „oni“, boľševici novej doby a im oddaní komsomolci, v tom majú jasno. A vnucujú sa, aby to „vyjasnili“ aj nám ostatným. Hoci aj násilím – absurdnými zákazmi, udávaním, štvavými kampaňmi…

Novodobí boľševici by nezískali takú moc, keby nemali svojich presvedčených (či dobre platených?) komsomolcov v žltej tlači (teda mládežníkov novej politickej zberby, príkladom je Tódová) na čele spoza oceánu nepriamo financovaného denníku N ako nádor. Táto žltá tlač zabezpečuje cielené „mediálne lynče“, ako ich zaviedol pôvodný komunistický režim. Len vďaka týmto novodobým komsomolcom nás denne zamoruje svojou hyperaktivitou sociopata Igor Potemkin Hrozný, ktorý stvoril selfie-vládu plagiátorov, kde je najodpornejším členom Krvavá Mary Kolíková…

Boľševici všetkých generácií majú najväčší stach zo slobody slova. Takže rovnako, ako tí komunistickí, aj tí dnešní sa pravdy boja. Pretože najhorších manipulácií, hoaxov, fake-news a konšpirácií sa dopúšťa žltá tlač (na čele s najväčším konšpirátorom Hríbom) – a na toto chcú mať monopol! Ale dnešní boľševici sa po vzore tých komunistických nepoučili a teda nepochopili, že každé takéto porušenie základných ľudských práv sa im raz vráti.

Ak sme si mysleli že pádom komunistických vlád v Európe sme sa tejto čvargy zbavili, trpko sme sa mýlili…

ZÁVER: DEJINY SA POSÚVAJÚ V ČASOVEJ OSI PO ŠPIRÁLE. Tak sme nevyhnutne dospeli (len o poschodie vyššie) k návratu k pôvodným nápadom komunistickch „inžinierov ľudských duší“. Fantazmagor Klaus Schwab zvoláva do Davosu „svetovú elitu“, aby tu žula seno len inak zabalených marxistických experimentov:
+ spoločnosť bez peňazí = to vyskúšal už Pol Pot za cenu milióna ľudských obetí
+ ten milión ľudských obetí je koniec-koncov aj vo Schwabových „víziách“ ibaže spolu s Gatesom uvažujú už o miliardách „darmožráčov“ (teda nás všetkých)
+ občania bez majetku a šťastní = ale veď to je čistý marxizmus-leninizmus a ním propagovaný „raj na zemi“!!!
+ občania EÚ bez národnej príslušnosti (poslanci majú v Euro-parlamente ZAKÁZNÉ symboly svojich krajín) = tak to je zase projekt „sovietskeho človeka“!!!
To poschodie vyššie je len v tom, že sa to nevolá marxizmus-leninizmus, ale neo-liberalizmus.

Aktuálny dodatok: Títo novodobí boľševici túžia, tak ako tí starí, keď fabrikovali „sovietskych ľudí“, po univerzálnom euro-občanovi bez národných a kultúrnych, či nebodaj náboženských historických koreňov, akúsi ahistorickú bábku, s ktorou by sa im lepšie manipulovalo. A tak (konkrétne akási Ms. Dalli, euro-komisárka pre rovnosť šíriaca nerovnosť, a majitelia obskúrnych euro-strán, ktoré existujú len vo virtuálnom svete euro-parlamentu, Marco Zanni a Marco Campomenesi) prišli s nápadom zrušiť slovo „VIANOCE“. Malo byť nahradené slovom „Sviatky“. Ale veď to zaviedli už starí boľševici, ktorí Vianoce nahrádzali slovným spojením „Sviatky pokoja a mieru“!!! Novodobí boľševici to ospravedlňovali tým, ževraj výraz „Vianoce“ uráža tých, čo Vianoce neslávia. Ale dostali po pysku…