Gustáv Murín

Motto: Bojme sa neschopných, lebo tí sú schopní všetkého zlého…

„Tak nám zabili Ferdinanda, pani Müllerová.“ Týmto výrokom v podstate začína slávny Haškov román o „Dobrom vojakovi Švejkovi“, kde karikuje to, ako sa hrôzy svetovej vojny dajú zneužiť na najabsurdnejšie osobné činy vládnych oficiálov vrátane špiónománie, ktorej sa hrdina knihy sám stane obeťou. Nikdy by som neveril, že sa na pozadí súčasných vojnových hrôz na Ukrajine niekto „inšpiruje“ Haškom, a stvorí nám niečo také absurdné, ako chytanie špiónov na Slovensku. Veď to, zákonite, nevyvolalo medzi verejnosťou ani žiadnu takto umelo vyvolávanú psychózu, na čo asi naša „koalícia zmeny k zlu“ zrejme spoliehala. Pod týmto pláštikom však začali likvidovať slobodné médiá…

Kto je špión?

   Toto by sme si mali ujasniť hneď na začiatku a hneď na začiatku nás čaká skutočný šok. Súčasná zločinná vláda sa najviac bojí našej pamäti. Ale žltú tlač zatiaľ ešte nezačali mazať a tak sa dozvedáme, že priekopníkom vojenskej špionáže na Slovensku bol súčasný minister obrany a arogancie – Jarko Naď!!! Citujem z dnes provládneho extrémne jednostranne propagandistického, a preto nespochybniteľne dôveryhodného, denníka: „Podľa vyšetrovateľa mal J.N. žiadať utajované skutočnosti na ochranu záujmov Slovenskej republiky a následne ich vyzradiť ďalším osobám.“ To boli časy, keď tieto noviny ešte rešpektovali prezumpciu neviny, dnes by ho však už (aj vďaka takým politikom-hejterom, ako je Naď) natreli plným menom. Takže kto nám tu začal so špionážou a kto je prvým špiónom novodobej éry samostatnosti Slovenska? Pre istotu zopakujem, je to admirál všetkých spojených považský pltí – Jarko Naď a pravá ruka politického super-hejtera Matoviča z OĽaNO!!!
A práve preto, aby sme si NEpamätali koľko masla majú na hlave súčasní plagiátorskí samo-vládcovia, je tu pod zámienkou vojny na Ukrajine nevídaný útok na slobodnú tlač. Smola, že nemôžu mazať tú provládnu, ale asi aj tam dôjde k cenzúre archívu, či?

Armáda bez tajomstiev

   Ako som už dávnejšie napísal, naša armáda je len na dve veci – na srandu a na kšefty. A tých kšeftov tu bolo, až oči prechádzali! Spomeňme si na aféru ministra obrany Kanisa, ktorý musel odstúpiť kvôli vojenským pontónovým súpravám predaným cez dnes odsúdeného podvodníka Majského do Indie. Na verejnosť tiež prenikol akýsi záhadný tender, kde iný minister zaplatil britskej zbrojárskej firme za štúdiu „vojaka 21. storočia“, ktorá sa nikdy nerealizovala. A čo škandál z predraženými upratovacími službami v kasárňach? Alebo „ochrana“ vojenských skladov SBS-kami, pričom zmizli zbrane aj výbušniny? Veď to boli také škandály, že na to nepotrebovala žiadna u nás pôsobiaca zahraničná tajná služba žiadnych špiónov! Alebo snáď ohrozila vojenské tajomstvo verejne známa skutočnosť, že zase iný minister obrany nechal rozpredať v podstate na šrot vojenské poľné kuchyne, takže teraz si naši vojaci pôjdu počas bojov cez obed na stravenky do najbližšej reštaurácie? A o machináciách pri rozpredávaní betónových bunkrov z II svetovej vojny som nielen písal, ale bola odvysielaná aj reportáž Slovenskej televízie (resp. RTVS). Tak čo už o našej armáde mohol akýsi špión prezradiť?!

Vraj to boli „strategické informácie“ NATO! Vážne? Ale keď som bol ako novinár v roku 2014 na konferencii Garmisch-Partenkirchene, tak sa mi naši dôstojníci sťažovali, že ak v centrále NATO prídu na konzultáciu za nejakým západným kolegom, tak ten pred nimi rýchlo skrýva dokumenty a vypína počítač. Tak aké „strategické tajomstvá“?! Veď my tam nie sme ako spojenci, ale ako „pripojenci“ , ktorých potrebuje washingtonská globalizačná klika cez NATO použiť na provokáciu Ruska, čo sa im teda skvelo darí aj vďaka tej najnovšej absurdne vedenej Putinovej agresii na Ukrajine.

A nezabúdajme, že tie najškandalóznejšie korupčné aféry sa motali práve okolo Vojenského obranného spravodajstva a Vojenskej spravodajskej služby, ktoré sa celé desaťročia namiesto chytania špiónov, zamotávali do veľmi čudných vlastných kšeftov, kedy sa náš spoločný majetok a financie ocitali vo vreckách členov vedenia tejto údajne tajnej služby, o čom by mal niečo vedieť aj samotný pán Mikulec! Veď jeho odhalenie sa dostalo až pred súd, ale bez toho aby za to bol niekto odsúdený. Citujem z roku 2013 v denníku SME: „Tajná správa podľa denníka tvrdí, že dvaja šéfovia tajných vojenských služieb postupovali ako organizovaná skupina a s peniazmi a majetkom tajných služieb narábali tak, aby z toho mali osobný prospech oni alebo tretie osoby.“ Nikdy sa to riadne nevyšetrilo. To len náčelník tejto služby odišiel do dôchodku ako nebývalý latifundista, citujem N. Čas: „Novinárom sa podarilo zistiť, že s rodinou vlastní byt v Bratislave, v Rimavskej Sobote, v Chorvátsku a ešte k tomu aj pätnásť apartmánov pod zjazdovkou na Táľoch v Nízkych Tatrách. Ide o nehnuteľnosti v hodnote približne 2 milióny eur. Podozrivý nárast jeho majetku musel vysvetľovať a preverovala ho aj polícia.“ A aby sme nezabudli: Minister Galko (veľký exponent strany SAS-anka Kočerovho nielen kamoša, ale aj parlamentnej opičky Sulíka) bol nútený opustiť svoje ministerské kreslo za údajné odpočúvanie novinárov týmito zelenými tajnostkármi. Na to boli akční dosť, ale ani v tomto prípade sa nestihlo nič vyšetriť…

O tom všetkom však iste zasvätenejšie napíše niekto iný (ak vôbec ešte bude v tomto „Polnočnom kráľovstve“ pripustený slobodný názor) a tak sa zameriam na prípad údajnej „špionáže“ v médiách, ktoré sledujem a v nich pôsobím už viac ako 40 rokov.

Za päťstovku zázraky?

   Táto zločinná politická banda si predstavuje médiá ako lievik bez filtru, ktorým sa do hláv občanov nalieva taký alebo onaký jednostranný obraz sveta. Tak si to nielen predstavujú, tak si to aj želajú a na tom vlastne funguje žltá tlač – jej úlohou je intoxikácia obyvateľstva nimi prekrúteným obrazom sveta. A podľa porekadla „Podľa seba, súdim teba“, oni si ani nevedia predstaviť, ako to v skutočnosti funguje, a už vôbec nie ako u nezávislej slobodnej tlače. Tú absurditu dokonale odhalila rozprávka o jedinom prispievateľovi do Hlavných správ, ktorý popri stovkách iných akosi mysteriózne prepašoval do hláv čitateľov „ruskú propagandu“. Nezmysel, blud, fantazmagória na úrovni Pročkových „zotročených včiel“. Ale veď to nie je prvá vyfabrikovaná lož touto koalíciou „zmeny k zlu“. Nezabúdajme, že podľa ministerského mopslíka Naďa, je aj historický fakt, že nás za II. svetovej vojny oslobodila Červená armáda vraj „ruská propaganda“. Veď aj preto s pomocou ďalšieho bezduchého mopslíka v ministerskom kresle, Milanovej, ovládol „Múzeum SNP“, aby nám prerobil dejiny a naše vnúčatá sa už budú učiť, že nás oslobodila chrabrá americká armáda akurát oblečená v ruských rubaškách! To už ale nebude „propaganda“.

Ale sústreďme sa na jeden, zvlášť okatý príklad „špióna“. V prvom rade si pripomeňme že Hlavné správy mali rozhodnutie súdu, podľa ktorého ich nikto nesmie nálepkovať ako „konšpiračné médium“. Súd tiež konšatoval, že takto sa rozdávajú nálepky vrámci zákerného konkurenčného boja médií. Skrátka SME-čko chce mať monopol na dezinformácie a propagandu?

Portál Hlavné správy bol vypnutý bez toho, aby im to vôbec bolo úradne oznámené a zdôvodnené, pretože potom by sa mohli súdne brániť a ubránili by sa! NBÚ v rukách „koalície zloby“ zastrašili providera siete, na ktorej tento mimoriadne úspešný portál fungoval. Sú to špinavé boľševické metódy ako som pred tým už dávnejšie varoval.

Podrobnosťami obvinenia, žervaj na Hlavných správach pôsobil „ruský špión“ sa ako jediný naozaj podrobne zaoberal Dalibor Jurášek na samostatnej web-stránke, pričom podstatnú časť radšej odcitujem, keby „koalícia zloby“, chcela umlčať aj tento hlas, čo ich usvedčuje z brutálneho protiprávneho konania typu štátnej mafie: „Známy je tiež prípad blogera Jakuba Godu, ktorý sa pod pseudonymom ozval Hlavným správam a začal pre nich písať príspevky, niektoré zámerne chybné či vymyslené. Goda uviedol, že šéfredaktor Sopko mu v komunikácii vysvetľoval, že je na nich vyvíjaný veľký tlak, aby nedali von ʺnejakú blbosťʺ. Odmietol mu tiež zverejniť konšpiračný článok, podľa ktorého ʺmala útok bielych nacionalistov v Charlottesville na svedomí americká vládaʺ.

Godovi sa však Hlavné správy nakoniec podarilo nachytať: zverejnili vymyslený satirický článok o tom, že moslimský starosta New Jersey zakázal slovo Vianoce. Bolo to v decembri 2017. Hlavné správy následne za niekoľko hodín zistili, že ide o falošný článok, zmazali ho a spoluprácu s Godom (ktorý vystupoval stále pod krytím) prerušili. Opäť bol článok stiahnutý bez opravy či ospravedlnenia. Epizóda s Godom však ukazuje, že u Hlavných správ nastal zrejme istý posun k opatrnejšiemu posudzovaniu obsahu.

Do tretice môžeme spomenúť pokrytie rusko-ukrajinského konfliktu zo strany Hlavných správ. Ešte pred zablokovaním Hlavných správ sme analyzovali niekoľko desiatok článkov k tejto téme. Hlavné správy uvádzali správy z oboch strán konfliktu, pričom opakovane uvádzali aj kritické stanoviská voči Rusku. V drvivej väčšine prípadov šlo o štandardné spravodajstvo, v menšej časti o komentáre, pričom sme nenašli žiadne schvaľovanie ruskej agresie. Naopak, našli sme články otvorene ju kritizujúcu.“

Túto štúdiu Dalibora Juráška odporúčam celú, ako príklad toho, čo niekto robí zadarmo a dôkladne, kým koaliční exponenti v NBÚ za naše dane rúbu do slobodnej tlače zámerne naslepo.

Keďže som na blog Hlavných správ prispieval a teda ich aj sledoval, môžem potvrdiť, čo si domyslí každý súdne mysliaci čitateľ – je doslova absurdné, že by jeden bloger mal akýkoľvek vplyv na celé čitateľské zázemie takéhoto slobodného média jednoducho preto, že ho navštevujú slobodne kriticky mysliaci čitatelia. Tí majú vlastnú hlavu a z desiatok blogerov si vyberali sami a slobodne, čo ich zaujalo a nejakou informáciou obohatilo. Teda presne to, čoho sa bojí „kaolícia zloby“. Je to tiež ukážka aký zúfalec je Lipšic, ak sa s celou tou jeho smečkou, vrhol po takejto absurdne zdôvodnenej stope. Nie po prvý krát. Na fabrikovanie falošných obvinení sú experti.

Oficiálne vyjadrenie Róberta Sopka je v tejto situácii demontáže právneho štátu („reprezentovaným“ takými zjavmi, ako je sudkyňa Záleská, čo si volá s mafiánskym „univerzálnym“ kajúcnikom z donútenia, chráneným pred Inšpekciou PZ SR za cenu marenia spravodlivosti, čo je oficiálne obvinenie koaličného poskoka Kovaříka, ktorého „po použití zahodili“) rovnako márne, ako to bolo u slobodomyseľných občanov za starých boľševikov: „Hlavné správy sa dištancujú do činnosti občasného nehonorovaného dopisovateľa, ktorý mal spolupracovať s ruskou rozviedkou. O tejto jeho činnosti nikto v redakcii nevedel. Jeho príspevky sa netýkali Ruska, nemal žiaden vplyv na chod denníka Hlavné správy. Preto žiadame, aby Hlavné správy neboli zaťahované a spájané so súkromnou aktivitou tohto občasného dopisovateľa.“

Podstatné v tejto chvíli je hejtovanie selfie-maniaka a komsomolca Klusa, ktorý zneužívajúc oficiálne postavenie štátneho tajomníka a hlavičku Ministerstva zahraničných vecí, si slabomyseľne zatancoval na mŕtvole tejto jednej z prvých obetí likvidácie ľudských práv a občianskych slobôd na Slovensku, viď: „Martin Klus • 1. State Secretary at Ministry of Foreign Affairs, Slovak Republic• 2.3.2022 TOTO JE NAJKRAJŠÍ POHĽAD NA TITULNÚ STRÁNKU DEZINFORMAČNÉHO WEBU A HLÁSNEJ TRÚBY KREMĽA S ʺNEVINNÝMʺ NÁZVOM HLAVNÉ SPRÁVY.“ Lož na lož a Klus erdží blahom (či Blahom?)…

Ponaučenie?

  Ako „bonus“ Američanmi importovanej novej „Studenej vojny“ je, že dnes môže byť u nás za špióna označený doslova ktokoľvek. A Lipšic rád poslúži, veď preto bol do tej funkcie proti všetkej etike, pravidlám i právnym výhradám nasilu inštalovaný. Už som počul, že verejne napísať, aké nezmysly páchajú ruské vojská na Ukrajine, im vlastne pomáha?! To máme veriť tej absurdite, že tam niekto v Moskve má čas sledovať, čo tu aký bloger napíše a že by to dokonca, nedajbože, dorazilo k Putinovi, a ten to, neuveriteľné, zobral vážne?! A tak pod zámienkou vojnovej hrozby, ktorá nám oficiálne nehrozí, festival absurdít začal…