Gustáv Murín

Schwabom proklamovaný „Veľký reset“ je len intelektuálna napodobenina komunistickej svetovej revolúcie, ktorej sa sami komunisti vzdali, keď si uvedomili nemožnosť jej realizácie z jedného centra pri enormnej rôznorodosti sveta. Schwab je post-marxistický epigón, ktorý omieľa tie isté boľševické fantazmagórie o „raji na zemi“.

Marxizmus aj po páde svojej komunistickej verzie celý čas až podnes vegetoval na amerických univerzitách. A učené hlavy tam hútali, ako by prevliekli do iného kabáta už raz praxou skompromitovanú teóriu. Argumentovali obvyklou floskulou, že teória bola správna, to len prax zlyhala. Poukazovali na sovietsky model deformovaný Stalinom, do extrému dovedený v rukách Pol Pota a ignorujú dodnes funkčné verzie v Číne a Vietname. Hlavne však počítajú s obmenou generácií a z toho vyplývajúcou stratou historickej pamäte. Preto tak nenávidia seniorov, čo si toľko pamätajú. Veď aj komunizmus bol „mladosťou ľudstva“. V týchto dňoch nemecký parlament odsúhlasil volebné právo 16-ročným?!! Komsomolci majú zelenú.

Základným problémom novodobých boľševikov je, že marxizmus sa obracal na proletariát, ktorý dnes už v pôvodnej podobe neexistuje. A tak ako komunisti boli odporcami cirkvi, ale prebrali viaceré jej mechanizmy (pastierske listy, sebakritiku, centralizmus moci atď.), ani neo-liberálne centrály neprišli s ničím novým. Názorným príkladom sú teórie nimi zbožňovaného Klausa Schwaba, za ktorým chodí novodobá svetová elita do Davosu, ako do Mekky, klaňať sa novej modle. Tá je ale falošná, veď to porovnajme:

Feministky to začali

   Začalo to feminizmom vyfabrikovaným v USA radikálnymi lesbičkami, ktorých prvotnou príručkou bol Engelsov spisok „Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu“ s jeho vynálezom antagonizmu matriarchátu a patriarchátu. Výplod naturščika Engelsa nemá, pochopiteľne, žiadny vedecký, ani historický základ. Je to ideologická konštrukcia a feministky s ňou prebrali aj komunistický militantný slovník, keď vyhlásili „vojnu pohlaví“.

Likvidácia klasickej rodiny má ten istý zdroj. Podľa marxizmu mal starostlivosť o rodinu prebrať štát, aby ženy mohli byť naplno zapriahnuté do masovej výroby. Celý ten experiment sme si tu po roku 1948 vyskúšali od dojčeneckých jaslí až po štátnu organizáciu „Oslobodená domácnosť“ (mala zabezpečovať na objednávku poriadok v domácnostiach). Ale zoči-voči realite a hlavne biologickej podstate ľudského rodu, sa tento experiment dokonale zdiskreditoval a vtedajší komunisti ho v tichosti opustili.

Euro-občan nahradzuje „sovietskeho človeka“

   Bruselskými papalášmi, na čele s pani Lajnovou, propagovaný model „euro-občana“ je predsa len inak prekabátený komunistický internacionalizmus s cieľom stvoriť „sovietskeho človeka“. Tomu má napomôcť Bruselom od prvopočiatku podporovaná masová migrácia, keďže prišelci nebudú mať žiadnu historickú pamäť konkrétnej európskej krajiny, ale len ich závislosť na Bruselom za naše peniaze rozdávané euro-dávky na prežitie…

Cieľ „Veľkého resetu“, aby nikto nič nevlastnil a všetkých to vraj urobí šťastnými je len modifikovaná komunistická myšlienka o spoločnom vlastníctve. Pamätníci si ešte spomenú, že po roku 1948 komunisti u nás pôvodne zakazovali dokonca aj vlastnenie bytov atď.

Paušálny príjem bez nutnosti si ho odpracovať nie je nič iné, než komunistické heslo „každému podľa jeho potrieb“.

Spoločnosť bez peňazí? Ale veď to podľa marxistického vzoru vyskúšal už Pol Pot v Kambodži za cenu vyvražďovania obyvateľstva, ktoré to akosi nechcelo pochopiť. A prví na rane popráv v mene „obecného blaha“ boli vzdelanci.

Všetky tieto boľševické experimenty, ktoré namiesto sľubovaného „raja na zemi“ priniesli „peklo na zemi“ prevádzali už vtedy príhodne nazvaní „inžinieri ľudských duší“.

„Kolektívna vina“ oteplenia

   Schwab a jemu podobní neo-liberálni post-marxisti sú novodobí „inžinieri ľudských duší“, ktorí dúfajú, že tieto šialené teórie realizujú vďaka novým technológiám na ovládanie ľudí.

Tomu slúži aj umelo vyvolávaná hystéria o takzvanom Globálnom oteplení, ktorá (tak ako to bolo v prípade covid-pandémie) odporuje základným postulátom vedy a toto znásilnenie faktov má za účel dostať obyvateľstvo pod touto falošnou zámienkou pod kontrolu z pocitu „kolektívnej viny“. Z tej im vraj dá rozhrešenie práve tá neo-liberálna kamarila, čo tú vinu umelo vyvolala. Veď si uvedomme, že s absurdnou tézou, ako za milióny rokov nemennú cyklickú zmenu klímy môže ľudská činnosť prišli globalisti sto rokov potom, čo tu naozaj zahaľovali oblohu kúdoly dymu z fabrických komínov a ešte sa to aj hrdo ukazovalo v dobových dokumentoch, ako príklad ľudskej pracovitosti. Lokálne kúrenie tuhým palivom spôsobilo povestnú „londýnsku hmlu“. VTEDY však o globálnom oteplení mlčali!!! A za tých sto rokov došlo k masívnemu zníženiu exhalátov produkovaných ľudstvom. Takže súčasná hystéria nevychádza z reality, ale je politickým nástrojom Globalizačnej kliky, ktorej pani Lajnová tak verne slúži svojim absurdným „Green Deal-om“ a jeho ukážkovou hlásateľkou je slabomyseľná Grétka. Nejde teda o nemožné zastavenie, či spomalenie globálneho oteplenia (ktoré prebieha vlastnou mechanikou), ale o vytvorenie masovej „kolektívnej viny“, ako to svojho času aplikovala katolícka cirkev v podobe „dedičného hriechu“ obviňovaním už nemluvniat z utrpenia Ježiška „za nás všetkých“. Poslušnosť sa potom kontroluje slepým nasledovaním „záchranných riešení“ na príklade elektro-debility a iných „Green Deal“ absurdít. Kto uverí tomu, že nás ohrozujú „kravské prdy“, ten sa už podriadi akýmkoľvek ich budúcim manipuláciám. Práve provokáciou zdravého rozumu teóriou o „kravských prdoch“ (u nás je oduševneným hlásateľom tejto absurdity prof. Lapin) skúšajú, nakoľko je populácia západných krajín už zrelá na ďalšie boľševické experimenty. Vynucovanie si „neutrálnej“, či dokonca „nulovej uhlíkovej stopy“ je popretím evidentného faktu, že bez uhlíku v ovzduší, by rastliny neboli schopné fotosyntézy a bez nich by život na Zemi zanikol. Práve to ale novodobí boľševici ako Lajnová a jej kamarila v Bruseli požadujú ako svoju prioritu, ktorou držia masy Európanov v stave „kolektívnej viny“ za nesplnenie absurdnej úlohy pripraviť rastliny o život. Kde inde, než v Trudeaom (Schwabovým komsomolcom) sfašizovanej Kanade už začali limitovať hypotéky „prdmi“ klientov, ktoré zrejme spôsobujú diery v ozónovej vrstev (všimli ste si, že s touto „hrozbou“ už globálni katastrofisti prestali, lebo sa zistilo, že ozónová diera sa cyklicky zväčšuje a zase zmenšuje? zasa jeden globalizačný podvod!). Nič nové, veď starí boľševici tak isto prenasledovali „zhubný mendelizmus-morganizmus“, teda autorov vedeckých objavov (jeden o dedičnosti, druhý o ich prenose chromozómami) a ich nasledovníkov, ktorí ich usvedčovali z biologických zverstiev, ktoré páchali ako totálni amatéri (viď aféra s miláčikom boľševikov Lysenkom, kam sa na neho hrabe náš Lapin!).

„Veľký Brat“ všetko vidí!

   Boľševikmi vytúženú úplnú kontrolu obyvateľstva má zabezpečiť scanovanie tvárí, ktoré sa už realizuje predbežne na letiskách pod zámienkou boja proti terorizmu. Historický neúspech marxistických ideologických školení majú nahradiť smart-technológie.

Marxistický pôvod svetovládnych fantazmagórií neo-liberalizmu dosvedčuje aj fakt, že podobnou stopou idú už aj čínski komunisti. Plošná kontrola obyvateľstva pomocou identifikácie jednotlivcov aj v dave cez počítačové „portréty“ má u nich už svoje technologické riešenia. Výsledkom má byť obecné trestanie, či naopak odmeňovanie jednotlivcov cez neposkytovanie bankových úverov, nemožnosť mať bankový účet, či len vycestovať. Vo svojvoľnom zabavení osobných bankových účtov už najďalej pokročila totalitná vláda Trudeaua v Kanade. V Číne si to už odskúšali na omnoho drastickejšom odoprení zdravotných služieb a možnosti vzdelania detí tých, čo sa ilegálne prisťahovali do čínskych mega-miest, pracujú tam na čierno a žijú aj ako rodiny fakticky v sociálnom podzemí. Tou istou stopou vykročila totalitná vláda v Austrálii počas umelo vyvolanej pandémie likvidáciou príjmov občanov domáhajúcich sa ľudských práv. Lenin bol oproti týmto technikám ovládania más naivný šuflikant…

Úplné ovládnutie ľudskej mysle plánuje Schwab a jeho zbožňovatelia cez čipovanie ľudských bytostí, čo si vyskúšali už na ich psích spoločníkoch. A šokujúce je, že táto nehumánna frankeštajnovská myšlienka nenaráža medzi euro-atlantickými elitami na žiadny viditeľný odpor. Schwabom, Sorošom a spol. vyškolení novodobí boľševici obsadili väčšinu rozhodujúcich pozícií v západných vládach i nadnárodných inštitúciách Západu. Tak aký odpor?

Medzistupňom k ovládnutiu obetí týchto neo-liberálnych experimentov je autonómne riadenie áut a smart technológie, ktoré v realite vedú k tomu, že občan je vlastne v rukách automatov, ktoré sa však rozhodujú aj proti jeho vôli až po navedenie autonómneho vozidla k smrteľnej havárii (viď koniec prvého propagátora takýchto áut pod kolesami nečakane odbočujúceho kamiónu, čo automat nedokázal vyhodnotiť).

Spoločnosť bez peňazí sa chystajú realizovať digitálnou menou. Cez ňu už nebude problém rozdeľovať prídel „paušálneho príjmu“ tým poslušným. A nemýľme sa. Väčšina ľudí chce byť poslušná. Zjednodušuje im to život, ktorý v stáde nevyžaduje každodenné zvažovanie optimálneho riešenia čohokoľvek. Volá sa to „láska k diktatúre“.

Projekt Frankeštajna plánujú v masovej podobe

   Novodobí „inžinieri ľudských duší“, samozrejme, vedia o odpore más voči takýmto experimentom a tak, ako ich boľševické vzory, spoliehajú sa na masové „vymývanie mozgov“ globálnymi médiami, ktoré ovládajú. U nás je to „žltá tlač“ (SME-čka, denník N-ádor, aktuality.sk a týždeň), ktorá pod heslom „leboFico“ stvorila túto selfie-vládu plagiátorov a mafiána a teraz sú odrazu zhrození, že jej vodca, Matovič, sa im ako sociopat vymkol spod kontroly. Preto sa tiež obávajú sociálnych sietí, ktoré sú posledným útočiskom demokracie. V rozpore s ľudskými právami tu preto zavádzajú novodobú cenzúru. Tú má opäť zabezpečiť kontrola „inteligentnými“ automatmi, čo vedie k novým absurditám (napríklad tlačová agentúra TASR má problém uverejniť aktuálne fotografie, keďže ich bez zdôvodnenia kdesi akýsi automat blokuje – to je dnešná realita!).

Cenzúru si v USA vyskúšali už metódou „politickej korektnosti“, ktorú rozvrátila až prvá Trumpova prezidentská kampaň.

Býva pravidlom, že epigóni chcú do teórií, ktoré kopírujú, vniesť aj svoju originálnu myšlienku. Od Schwaba sme sa tak dočkali toho čipovania a nápadu privilegovania „zlatej miliardy“, čo v skutočnosti znamená vyvraždenie tých zvyšných, čo do nej v euro-atlantickej zóne nepatria. Zrejme tomu mala napomôcť aj ešte doznievajúca pandémia, ale tí, čo ju spustili, musia byť z výsledku sklamaní. Redukcia populácie zasiahla totiž hlavne tú vyvolenú „zlatú miliardu“. Že je to obludne nehumánne? No a počuli ste za posledné desaťročie, že by sa slovo „humanizmus“ objavilo v oficiálnych médiách? Veď už aj slovo „mier“ je (aspoň u nás za vlády plagiátorov a mafiána) policajne zakázané!

Neo-liberálnymi prorokmi požadovanú redukciu svetovej populácie sa pokúšajú zabezpečiť privilegovaním slepých uličiek ľudskej reprodukcie – až po absurdné mätenie definície dvoch základných pohlaví, ich umelého prehadzovania s tragickými následkami a fabrikáciu takej absurdity, podľa ktorej budú vraj gayovia rodiť. Ich kupovanie si detí, ako hračiek, totiž naráža na prirodzený odpor občanov, ktorým ešte nevymyli mozgy kompletne.

Nádej historického optimizmu

   Všetky tieto šialené „schwabovsko-sorošovské“ plány znejú hrozivo. Netreba sa však báť. V časopiseckom rozhovore s básnikom a imunológom Miroslavom Holubom sme sa už pred tromi desaťročiami zhodli, že každý takýto technický Golem má tendenciu ovládnuť svet. Ale časom, pod tlakom reálnych limitov, skrotne. Tak ako s nástupom rozhlasu nezanikli divadlá a s nástupom biografu nezaniklo rádio, ani napríklad elektronická forma literatúry nevytlačí printovú, tak aj technológia ovládania más narazí práve na tú masovosť. Nie nadarmo skutoční humanisti vzývali diverzitu podľa vzoru Prírody, ktorá sa tým chráni pred akýmikoľvek extrémami. Tento svet je príliš veľký a diverzifikovaný, takže obludné frankeštajnovské plány ho nemôžu celý ovládnuť. Možno uspejú v západnej civilizácii, ktorá trpí flagelantstvom. Po česky sa to nazýva „sebemrskačství“, ktoré nám predviedla nedávno zrejme opitá Cigániková v diskusnej relácii na TA3, keď všetkých obyvateľov Slovenska vrátane nemluvniat a nevládnych starcov obvinila zo spoluviny za žiarlivostnú tragédiu na Zámockej ulici. Ďalším príznakom vážne spoločenskej choroby je západný „fetiš utrpenia“, kedy sa priam ako hyeny určité médiá zameriavajú na okrajové spoločenské javy nevyliečiteľne chorých, čím uberajú spoločenskú pozornosť mladým, nádejným a talentovaným členom tejto spoločnosti. Do tretice dlhodobým mierom (až do zločinného bombardovania bývalej Juhoslávie a súčasnej vojny na Ukrajine) sa táto spoločnosť posunula k dekadencii, ktorou sa v prvých dekádach minulého storočia vyznačoval napríklad Berlín (so zvrátenými verejnými sexuálnymi praktikami na miestnych pofidérnych scénach, dnes napodobované obscénnymi gay-parade), kým neprišiel Hitler.

Neprajme si žiadnu diktátorskú odozvu na zvrátené neo-liberálne experimenty. Chlieb sa momentálne láme práve v USA a práve tak, ako opakované neúspešné vzbury (v roku 1953, 1956, 1969, 1981 až po rok 1989) nahlodali nadvládu Sovietskeho impéria tak, že sa rozpadol na prvý pohľad sám, tak aj zaoceánskej „Ríši zla“ už zvoní umieračik potom, čo od II. svetovej vojny za sebou zanechala už milióny nevinných obetí jej agresií za účelom zisku z dnes už jediného biznisu, ktorý USA vyváža do celého sveta – biznisu zabíjania.

Je tu predsa historický optimizmus, že každé zlo raz padne. Ani Sovietska ríša s jej satelitmi nepadla hneď a stálo to mnoho obetí. Aj washingtonská „Ríša zla“ raz padne. Dobro predsa zvíťazí. Len sa toho dožiť…

Gustáv Murín